Cieľom je zhromažďovať informácie a kompromitujúce materiály o „telesách“ Sme akési „telesá“. Zatiaľ. Neskôr možno budeme odpad, možno šváby, háveď, krysy.
Čo robia kompetentní? Rehocú sa z toho. Rovnako ako sa rehotali keď polodementná partička v hnedých košeliach mlátila ľudí po Mníchove pred 100 rokmi. No neskôr mali o niečo krajšie košele a zrazu aj nejaký ten červený lem na ramene s nejakým čiernym, čudným krížom. To už mali za sebou nejakých „sponzorov“. Košele boli vyžehlené a nové, kvalitnejšie. Bolo ich viac. No stále sa všetci rehotali. Niekoho omylom zabili? Aj tak sa všetci rehotali. Nešťastná náhoda! Nikto nezakročil. Nestihli to.
Slovensko má vo svojom DNA zakorenenú kolaboráciu s cudzími mocnosťami. Vyplýva to z našej historickej tradície a geopolitického postavenia medzi veľmocami. Most medzi východom a západom. Lenže po moste sa väčšinou šľape a cez nás obzvlášť. Bolo evolučne výhodné kooperovať? Zrejme niekedy hej. Najmä frustrovaní jedinci videli v kolaborácií častokrát svoj osobný mocenský, či finančný prospech. Takže zapredali svoju dušu. Kolaborovalo sa už s Mongolmi. Pre mnohých bolo výhodné upísať sa Chánovi. Ten bol ďaleko a často zdieral menej ako domáce panstvo. Aj za čias Turkov sa kolaborovalo. Ukrivdená šľachta videla v Turkoch pomoc proti mocenskému monopolu Habsburgovcov. Tak v rámci hesla: „Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“ v podstate zapredala svoju dušu tým, čo chceli zničiť kresťanské hodnoty. Kvôli osobnému, mocenskému prospechu sa spolčili aj s „inovercami“.
Vždy sa našla ukrivdená elita, ktorá dokázala na slovenskej živnej pôde nájsť dostatok kolaborantov pre svoju vec. Veď napr. Sedliacke povstania, Dózsovo povstanie, Veseléniho sprisahanie, Thokoliho povstanie, Rákociho povstania, Bocskaiovo povstanie, Bethlenovo atď...
Po 1000 ročnom útlaku sme konečne našli „úľavu“ u bratov Čechov. Spoločný štát nás mal zjednotiť. Aj proti tomu kolaborovali. Paradoxom je, že proti Čechom kolaborovali Hlinkovci. Veď Hlinka pokladal Čechov za bezbožných. Radšej sa chcel spojiť s Maďarmi! Hej ten Hlinka, ktorý tu je dnes za prototyp národovca! Maďarskej delegácií v Trianone hralo do karát, že sa tam objavila akási „tajná misia“ s Hlinkom, ktorá požadovala skôr spoločný štát s Maďarskom. Nebyť uvedomelých Slovákov ako Šrobár, Štefánik tak by dnes Slovensko zrejme ani neexistovalo. Postarali by sa o to kolaboranti, ktorých dnes tí istí kolaboranti čo vzhliadajú k Hlinkovi nazývajú národovcami! Aká to náhoda, že po celé dejiny štátu a vlastenectvu škodia najviac tie živly, čo sa prikrývajú slovenskou vlajkou a hrajú sa na nacionalistov. Náhoda? Myslím si že nie.
Čo započal Hlinka dokončil Tiso. Ďalší kolaborant, ktorý nadviazal na Hlinkovu kolaborantskú tradíciu, dokonca aj menom strany. Tiso v duchu národnej zvrchovanosti, spravil zo Slovenska národne nezvrchovaný prívesok ríši teroru a zla. Ako hovoril vtedajší veľvyslanec USA, parafrázujem: Slovensko má asi toľko slobody ako pes na reťazi. Ak pes poslušne šľape po boku svojho pána, je všetko OK. Ak by však chcel náhodou pohnúť sa iným smerom, razom pocíti silu reťaze.
Slovenský štát bol ale horší. Dal možnosť vyplávať tej najhnusnejšej a najfrustrovanejšej ľudskej spodine, aká tu žila. Neschopní alkoholici sa razom zakryli za „národnú identitu“ dali si rovnošatu s lemom na rukáve po vzore svojho pána. Nedokázali byť ani kreatívni. Všetko odkopírovali od svojho pána ako vazalská provincia na periférií. Zákony proti ľudskosti, rovnošaty aj spôsoby. Tie boli často horšie, lebo ako hovorieval už môj dedo. Nie je nič horšie, ako keď sa z gadža stane Pán! Slovenský štát spravil z gadžov pánov v uniformách a s mocou. Arizátori. Zlodeji a neschopní prišli za noc k majetkom bez práce. Komu by to neimponovalo. Kolaborantské rady rástli.
Potom prišiel komunizmus a aj tu sa našlo kopu kolaborantov a menejcenných frustrátov, čo si svoje ego honili na tých slabších, prípadne šikovnejších. Komunizmus spravil z ďalších gadžov Pánov. A v duchu komunistických hesiel aj doslova! Povaleči z kaváren do polí a továren! ŠTBáci, straníci a prisluhovači režimu. Opäť kopa kolaborantov. Opäť dejinná situácia, ktorá evolučne tlačila na zrod kolaborácie...
Takto sme sa dostali až do dnešných čias. Opäť je spoločnosť rozdelená, rozpoltená a kolaborantská. Stačí menšia kríza, menšia neistota, menší ekonomický a bezpečnostný záchvev a potomkov kolaborantov to vyplaví na povrch ako z upchatej žumpy, ktorá sa roky nevyvážala. Oni ale nikde nezmizli. Ich gény tu žijú s nami. Ďalšie zástupy gadžov, ktorí zavetrili možnosť stať sa hoc len na dejinný okamih pánmi. Najlepšie bez práce, bez snahy a na úkor druhého. Ako to v našom národe bolo po celé dejiny tradíciou.
Takže v tomto kontexte sa každý príčetný pochopil, že tí čo zažívajú orgazmus pri žmolení ruskej vlajky nespadli z neba. Tí čo sú ochotní po internetoch obraňovať ruské vraždenie a imponuje im toto zlo, taktiež nespadli z neba. Boli tu odjakživa.
