Na prelome 19. – 20. storočia boli socialisti jediní, ktorí verejne obhajovali genocídu. Učenie Marxa sa prezentovalo na akademickej pôde a vo verejnom živote. Pritom Marx verejne vo svojich článkoch prehlasoval, že ak nastane socialistická revolúcia, dôjde k vojne tried a masy „podradných“ ľudí musia zahynúť v tzv. revolučnom holokauste. Bezpodmienečne podľa neho musia zaniknúť národy, ktoré sú vo vývoji spoločenských systémov pozadu.
Túto šokujúcu ideológiu podporovalo mnoho akademickej a umeleckej verejnosti. Medzi inými napr. dramatik a spisovateľ Bernard Shaw, ktorý však zastával odnož humánneho socializmu. Podľa neho je v spoločnosti množstvo „nepotrebných“ ľudí, ktorí nijak neprospievajú a nezveľaďujú spoločnosť. Preto vyzval chemikov: „Vyzývam chemikov, aby vynašli plyn, ktorý by okamžite a bezbolestne usmrtil ľudí.“ Mne to teda moc humánne nepripadá. Bernard Shaw nebol jediný, kto urputne študoval Marxove názory. Marxovým veľkým obdivovateľom bol aj Lenin, Stalin a Hitler. Práve na týchto názoroch vznikli základy boľševického socializmu, ale v podstate ani Hitlerov nacionálny socializmus nebol veľmi rozdielny. Rozdiel bol len v tom, že nacisti židov zabíjali a ich zlato ukladali do švajčiarskych bánk a komunisti ľudí len zabíjali...
Ako náhle sa komunisti dostanú k moci v akejkoľvek zemi, okamžite zlikvidujú takmer 10% populácie. Ide pritom o inteligenciu ako inžinierov, lekárov, učiteľov... všetci, ktorí vyslovia na začiatku nesúhlas s ich ideológiou sú popravení. V sovietskom zväze na to zo začiatku boli prispôsobované cely. Steny z betónu a v celách nechýbal ani kanál na odtok krvi. V jednom väzení za noc dokázali popraviť aj 100 ľudí. Deti týchto „disidentov“ sa voľne potulovali po uliciach a žobrali o chlieb. To kazilo imidž mesta, a preto Stalin zariadil, že deti sa môžu popravovať už od 12 rokov. Strieľanie vykonávalo NKVD podľa kvót. Každé mesto malo určité kvóty, koľko ľudí by malo v danom roku popraviť (napr. Charkov 100 000 ľudí). Ak kvóty neboli plnené, NKVD strieľalo náhodných ľudí, doslova odchytených z ulice!
Svoju brutalitu sovietske monštrum ukázalo celému svetu na Ukrajine, kde roľníci nechceli svoju pôdu dať do kolchozov. 11. septembra 1932 Stalin napísal svojmu kolegovi Kaganovičovi: „Situácia na Ukrajine je veľmi zlá. Ak niečo nepodnikneme stratíme ju.“
V zime 1932/33 NKVD zabralo všetky potraviny z Ukrajiny. Ľuďom pritom bolo zakázané si potravu zaobstarať. Ľudia boli ponechaní napospas hladu. Deti ktoré sa chceli vkradnúť na pole a nazbierať obilie boli na mieste zastrelení jednotkami NKVD. Keď jednotky NKVD vstúpili do domu spýtali sa: „Kde máte mŕtvych?“ umierajúca žena na posteli odpovedala: „Nie som mŕtva, ešte žijem. Chcem žiť“. NKVD: „Aj tak umrie. Berte aj ju nebudeme sa po ňu vracať zajtra!“ Stovky ľudí boli pochovaní za živa! „Zem sa hýbala“ opisuje túto udalosť starenka, ktorá toto peklo prežila. Ľudia zomierali na ceste, na staniciach v snahe dostať sa do mesta. Tento umelo vyvolaný hladomor si vyžiadal milióny obetí. Tony skonfiškovaného obilia boli vyvezené na západ. Západné média pritom informovali o tomto hladomore, no nikto Ukrajine nepomohol! Politika je politika.
Ako som napísal nacizmus a komunizmus toho mali veľa spoločného. Po vzájomnom rozdelení si Poľska a podpísaní paktu o neútočení mali k sebe Hitler a Stalin veľmi blízko. Veď si boli tak podobní. Obaja psychicky narušený, pričom Stalin z najväčšou pravdepodobnosťou bol úplný psychopat. Mnoho Židov utieklo z Nemecka do Ruska, no mnohých poslal Stalin späť Gestapu na znak priateľstva.
Nacisti boli zlí, ale komunisti boli peklo. Veď nakoniec boli to komunisti čo zaúčali nacistov. NKVD a SS spolu zo začiatku urputne spolupracovali. NKVD učila Gestapo ako stavať koncentračné tábory. Predsa len mali z vyhladzovaním nejaké tie roky dlhšie skúseností.
Počas vojny sovietsky zväz zabil milióny svojich občanov! Len v rokoch 1937 – 1941 zabili 11 miliónov vlastných občanov! Vo vojne s Nemeckom za frontom išla druhá línia, ktorá v prípade ústupu strieľala do vlastných vojakov! Aj toto sú už dne známe historické fakty.
Po vojne a porazení nacizmu si Európa vydýchla, no červené monštrum sa poraziť nepodarilo. Okrem toho Sovietsky zväz sa ocitol so spojencami, a tak všetky ich vojnové zločiny pripadli nacistom. Komunisti pokračovali vo svojich zverstvách aj po vojne. Stalin po skončení vojny nechal 12 národov v sovietskom zväze deportovať na Sibír v dobytčích vagónoch. V čase keď svet upieral oči na špinavosti spáchané nacistami, Stalin pokračoval v ešte väčších svinstvách, a to pod ochranou západu. Britský zákon o vojnových zločinoch mu totiž poskytoval imunitu! ZSSR je predsa spojenec.
Vyše 60 rokov boli zločiny sovietskeho zväzu pochované po boku nacistických. Keď sa konečne sovietsky zväz padol, mnoho právd vyšlo na povrch. Mnoho však nie. Dnes je v Európe a samotnom Rusku mnoho obdivovateľov sovietskeho zväzu. Putin vyhlásil: „Zrútenie ZSSR bolo najväčšou geopolitickou katastrofou storočia.“
Nie je to však len Putin. Množstvo „nenápadných“ politikov podporuje novú myšlienku. Oligarchovia sa stali zo dňa na deň kapitalisti na život a na smrť. No kto boli pred tým? Boli zažratí komunisti! Prezliekli kabáty a stali sa z nich kapitalisti. Ich idea žije v nich a v podstate tento systém im viac vyhovuje. Môžu si užívať bohatstvo a luxus. Bedač ostala vždy bedačou. Je to rovnaké aj u nás. Stále sú v našich byrokratických aparátoch a politike prítomní ľudia, ktorí kážu o „demokracii“ a kapitalizme, no ich myslenie je iné.
Ak je niečo pravdy na tom, že demokracia je v našej spoločnosti čoraz slabšia (ak vôbec nejaká je) a cieľom vyvolených mocenských elít je nastoliť nasledujúce body:
1. kapitalizmus bez hraníc 2. obmedzovanie osobných slobôd. Kapitalisti obviňujú socialistov z bodu 2 a socialisti kapitalistov z bodu 1. Je to úplne jedno kto je kto, obidvom skupinám ide o čo najväčšiu moc, no podľa môjho názoru za týmto stoja práve socialisti! Nazývam ich „kapitalistickí socialisti“ a sú omnoho nebezpečnejší, lebo majú sklon k totalite a v totalitných systémoch chutí moc najlepšie.
K napísaniu článku som sa inšpiroval filmom, ktorý na mňa dosť zapôsobil. Ide o film The Soviet story/príbeh červeného zla. Odporúčam každému, no tento film nenechá človeka chladným... Popravde vo mne vyvolal nepríjemné pocity a pokazil mi deň. Film odhaľuje množstvo tajných dokumentov spolupráce NKVD a SS. Súčasťou sú šokujúce videá a svedectvá ľudí, ktorí sovietsku brutalitu prežili. Film sa zaoberá aj Katiňskou masakrou a podrobne rozoberá aj spoločný útok ZSSR a Nemecka na zbedačené Poľsko.
