Zabili ženu. Matku detí. Nie som policajt, okolnosti nechcem rozoberať. Pre mňa je šokujúce, že ju zastrelili nejakí uniformovaní aparátčici, čo sa preháňajú po amerických uliciach v maskáčoch a hrajú sa na žandárov. No majú ostré náboje. Keď nevieš urobiť poriadok vo vlastnej krajine, ľudia chudobnejú a majú sa horšie, tak najlepším liekom je dať niekomu placačku, pištoľ, uniformu a to najdôležitejšie -pocit nadradenosti a výnimočnosti. Už zrazu nie si ten niktoš bez práce, ktorého nerešpektuje ani jeho pes. Si niekto. Máš moc. Konečne môžeš ísť vyraziť dvere tej hispánke, ktorá si ťa minule nevšimla, keď si po nej hádzal sexi oči. Môžeš jej skontrolovať zelenú kartu, lebo ty si tu doma! Ty si niekto. Si hrdý Američan.
Nemôžem si pomôcť, no výjavy a zábery na týchto uniformovaných „udržiavateľov poriadku“ mi silno pripomína Nemecko v roku 1932. Asi tak nejako to mohlo vyzerať. Po uliciach sa premávali uniformované jednotky SA, ktoré dozerali na „poriadok“. Hlupáci bez vzdelania, práce a perspektívy, ktorým do hlavy natlačili, že za ich mizériu môžu predsa tí vykorisťovatelia s bokombradami a jarmulkami na hlavách. To oni. Ale tomu je koniec. Teraz sme tu páni my. Praví Nemci!
V roku 1932 uniformovaní radikáli SA brutálne zavraždili komunistického robotníka Konrada Piecucha. Vtrhli k nemu domov a ubili ho na smrť pred jeho rodinou. Dostali za to trest smrti, no čo je podstatné, jeden poslanec a vodca najsilnejšej opozície v Nemecku sa verejne zastal týchto vrahov a vraj je rozsudok nespravodlivý. Bol to Adolf Hitler. Také verejné schvaľovanie brutálnej vraždy bolo naozaj šokujúce. Napriek tomu to nikomu nerozblikalo kontrolky a o pár mesiacov neskôr toho človeka vymenovali za kancelára. Vrahov Konrada Piecucha Hitler amnestoval.
Tu mi udrel do očí jeden populárny komentár na sociálnych sieťach. V súvislosti s usmrtením ženy v Amerike, jeden z diskutujúcich kladie otázku:
„A můžu mít otázku? Pročpak se tohle nestane normálnímu američanovi ,kterej po školce jede domů nebo do práce ? Proč se to stane aktivistce ,která jede schválně blokovat jízdní pruh? Pročpak se to stane aktivistce ,která se zastává Somálskejch zlodějů,který chce Trump poslat zpět do Afriky? To je fakt divný ,že se to stane někomu takovymu ,že?“
To je zaujímavá úvaha. Naozaj si myslím, že po vražde Konrada Piecucha sa našli tisíce podporovateľov NSDAP, ktorí sa možno pýtali niečo ako: „Pročpak sa toto nestane normálnimu nemcovi? Pročpak se to stane hnusnímu komunistovi?“
Dostali sme sa do štádia, kde bagatelizujeme a obhajujeme zlo a násilie. Rovnako ako ho verejne obhajoval Hitler. Spoločnosť sa radikalizuje aj u nás. Petra Schutza fyzicky napadli. Budeme sa doraz aj my pýtať: „Prečo sa toto nestane riadnemu Slovákovi, čo má vlajku na dome drží hubu a krok a o nič sa nestará?“
Zlo už bolo porazené. Nikdy nemôže vyhrať, no zlo sa opäť derie na povrch. A my si ho musíme všímať , upozorňovať na neho a odsudzovať ho. Keď ho začneme schvaľovať, tak tejto spoločnosti už niet žiadnej pomoci. Môžeme mať na veci rozdielne názory a spolu nesúhlasiť, no ak sa začneme pre názory nenávidieť tak bude koniec. K tomu je už len krôčik k schvaľovaniu násilia a relativizovania zla.
