Vo verejnom priestore nekončiacej intelektuálnej studnice sociálnych sietí sa môžete stretnúť s odborníkmi na všetky oblasti nášho života, od virológov, vojnových analytikov, politikov, športových odborníkov a odborníkov na klimatickú zmenu nevynímajúc.
V tejto stručnej časti sa vyjadrím len k jednému z mnohých veľmi častých „argumentov ťažkého kalibru“, ktorý sa ešte stále pomerne hojne vyskytuje u skeptikov a najmä u odporcov všetkého „zeleného“. U ľudí, ktorí si myslia, že elektromobil je len spôsob ako Vás chce diabol dostať a upáliť zaživa. Mnohí aj dnes tvrdia, že obsah CO2 z ľudskej činnosti je nič v porovnaní so sopečnou činnosťou. Alebo niečo v štýle „Jedna menšia sopka zamorí ovzdušie viac ako naše roky produkované fosílne palivá“
Obsah CO2 v atmosfére je dnes už cez 420 ppm. Tento obsah začal dramaticky narastať po priemyselnej revolúcií a od dôb, keď sme začali masívne spaľovať fosílne palivá. Je najvyšší aspoň za posledných 800 000 rokov. To sa celkom spoľahlivo vie dokázať z ľadovcových vrtov. Funguje to tak, že v starom ľadovci sú bublinky a v nich uväznený vzduch, vtedajšej atmosféry. Tie bublinky sa dajú samozrejme „vysať“ a máme tak vzorku veľmi starého vzduchu. Analýzou tohto „starého“ vzduchu vieme presne určiť, aká bola koncentrácia CO2. Tá kolísala medzi 180-300 ppm. Dnes je teda hodnota najvyššia za posledné stovky tisíc rokov. To je fakt! Nie teória, lebo sa to presne odmeralo meracou sústavou.
Na druhej strane tu sú sopky. Tie uvoľnia ročne priemerne cca 300 miliónov ton CO2. Všetky sopky na svete. Koľko CO2 sa uvoľní spaľovaním fosílnych palív vieme veľmi presne, lebo však sa s nimi obchoduje a kupujú sa. Existujú presné ekonomické štatistiky o množstvách. Z tohto je jasne dané, že ročne uvoľníme priemerne 30 miliárd ton CO2. Teda spálením uhlia, ropy, a zemného plynu, uvoľníme každým rokom 100x viac CO2 ako všetky sopky na Zemi dohromady.
Čo je z toho jedna sopečka? Ako by povedal klasik, ako prd do stromovky. Len pre ilustráciu, ak by sme všetko množstvo fosílneho paliva naskladali na seba, tak ročne spálime kváder uhlia o rozmeroch 2,1x2,1 km. Približne rovnaké kvádre ropy a plynu (ak by sme plyn skvapalnili). Ak teda stojíte niekde medzi Popradom a Tatrami a pozeráte z nadmorskej výšky cca 700 metrov na masív Gerlachu, zhruba také množstvá fosílnych palív, každým rokom spálime a množstvo spáleného fosílneho paliva každým rokom len stúpa. Tohto roku sme vypustili nový rekord : 40 miliárd ton CO2.
