Podľa súčasného a najnovšieho poznania, môžeme predpokladať globálne oteplenie v rozsahu 2,6 až 3,9°C pri zdvojení CO2, t.j. pri koncentrácií zhruba 560 – 600 ppm. Nie všade na zemi sa však otepľuje rovnomerne! Nad oceánmi je oteplenie miernejšie. Omnoho viac sa otepľuje severná pologuľa póly, v porovnaní s trópmi a viac sa otepľuje v noci ako cez deň. To predpokladal a vypočítal už Svante Arrhenius pred vyše 100 rokmi. Neznamená to teda, že ak sa globálne oteplí o 3°C, že o toľko sa oteplí Slovensko. U nás sa oteplí viac.
Od začiatku priemyselnej revolúcie a meraní teplôt sa preukázateľne otepľuje takmer celý svet. Globálne o zhruba 1,3°C, avšak ľudia nežijú v „globále“ ale na určitom mieste. Na Slovensku sa napr. od r. 1881 (najstaršie pozorovania v Hurbanove) do dnešných čias oteplilo o minimálne 1,8°C, pre územie Českej republiky je oteplenie zhruba o 2,1°C. Naša oblasť a oblasť strednej Európy sa tak otepľuje o niečo rýchlejšie, ako je globálny priemer.
Môžeme teda konštatovať, že len zhruba za posledné storočie sa u nás a v našom „klimatickom“ susedstve strednej Európy, oteplilo o zhruba 2°C. Ľudia sa môžu mylne domnievať, že je to zmena bezvýznamná. Veď denne sa menia teploty aj o desiatky stupňov a prežijeme to. To je samozrejme pravda, ale tu sa bavíme o priemerných ročných teplotách a celkovom klimatologickom režime. Inak povedané, rozdiel 2°C je zhruba rozdiel v klimatologickej oblasti priemernej ročnej teploty medzi Bratislavou a Belehradom. Takže v súčasnosti panuje v Bratislave klíma, aká bola ešte pred 100 rokmi bežná v Belehrade. Alebo inak, pred 100 rokmi panovalo v Belehrade také počasie, aké v súčasnosti v Bratislave. Rozdiel medzi Bratislavou a Belehradom je zhruba 400 Km v smere sever-juh. Klíma sa teda mení a klimatické pásma sa posúvajú. Rozdiel 2°C v klimatickom pásme je aj medzi Bratislavou a Varšavou. Takže povedané do tretice ešte inak, pred 100 rokmi boli teplotné podmienky v Bratislave také, aké sú dnes vo Varšave. Teplotne sme posunuli zmenou klímy Bratislavu o zhruba 400 Km na juh.
To je už oteplenie, ktoré prebehlo. Aké oteplenie ešte môžeme očakávať v budúcnosti? Ak sa naplnia najpravdepodobnejšie scenáre vyplyvajúce od zdvojenia CO2, tak sa klíma Varšavy zmení na klímu Belehradu. A to už v najbližších dekádach. Oteplenie o 2-4°C sa tak môže zdať nízke, ale reálne ide o presun klimatických pásem o stovky kilometrov.
V tomto roku sme ako ľudstvo spálili najväčšie množstvo fosílnych palív. Ďalší nový rekord. Nič teda nenasvedčuje tomu, aby ľudstvo nejako znižovalo emisie CO2. Podľa modelu, ktorý počíta s rovnakým biznisom ako doteraz, dosiahnu niekedy v rokoch 2070-2100 hodnoty CO2 1000 ppm. To by mohlo znamenať, že teplota v našej oblasti bude ešte oproti dnešku vyššia o 6°C. To by znamenalo, že z dnešnej Bratislavy sa stane dnešný Madrid. Tento scenár sa ale dúfajme nenaplní. V opačnom prípade okolie Bratislavy a Podunajskej nížiny môže vtedy pripomínať vyprahnutú step, akú dnes poznáme z náhorných plošín pyrenejského polostrova. Oteplenie o 6°C v našej oblasti by znamenalo, že sneh v nížinách sa stane minulosťou (Ono v takej Podunajskej nížine je raritný už aj posledné dekády), ale vo svete r. 2070-2100 bude sneh tak raritný, že sa vyskytne na pár dní, možno raz za 5 rokov? Naproti tomu vlny horúčav, aké sme zažívali tohto roku, budú bežné takmer každým rokom, stanú sa proste normálnym počasím. Klíma v Tatranských osadách okolo 1000 metrov nad morom, môže pripomínať klímu dnešnej Bratislavy. Letá však zrejme budú o niečo chladnejšie (ako dnes v Bratislave), ale zimy budú aj tam takmer bez snehu. Pekná predstava? Aby som skončil trochu s humorom, tak na lyžovanie na Donovaloch je potrebné zabudnúť. Ale možno sa technologicky tak posunieme, že väčšina ľudí bude žiť nonstop v interiéri, v nejakých mestách na spôsob obrovských hál, ako dnešné nákupné centrá. Lyžovať sa bude v krytých halách ako v Dubaji a vonku sa bude chodiť len za „exotikou“. Omnoho väčšie problémy budú mať tí chudobnejší, ale na tých nám celé dejiny nikdy nezáležalo.
