Možno ste postrehli, že v Bruseli sa teraz hodne diskutuje o Číne, clách na elektromobily a vôbec o tejto pálčivej téme, ktorá ako jedna z mnohých rozdeľuje slovenskú aj európsku už beztak extrémne polarizovanú spoločnosť. Včera prebehla diskusia s europoslancami za SMER a PS, kde som sa nič zaujímavé nedozvedel o niečo zaujímavejšia bola diskusia/resp. skôr hádka na ČT24 predvčerom, kde vystúpil euroskeptik a obhajca tradičných spaľovákov Filip Turek s europoslankyňou za Pirátov Markétou Gregorovou. Priznám sa, že nie som zástanca Turka ani jeho euroskeptickej agendy, avšak ani prehnaného „greendílackého“ ekooptimizmu zelených „progresivistov“. Svojím spôsobom mali obaja v niečom pravdu, aj keď ku koncu Turek ako to má vo zvyku, opäť skĺzol do svojej overenej taktiky, ktorá ho vypľula až do Europarlamentu, a to populistického žvanenia s emocionálnym nádychom a záplavou bulharských konštant a čísel z brucha.
Chcem dopredu všetkých upozorniť, že tu prezentujem hlavne svoj názor. Kryštálovú guľu nemám a o budúcnosti hovorím nerád. Ak by som si ale mal osobne staviť či bude budúcnosť osobnej dopravy elektrická, tak by som stavil že áno. To hovorím ako človek, ktorý má v rodine len spaľováky aj v rámci práce . Nie som teda osobne nijako zaťažený prehnanou ideológiou a rád by som podotkol, že som aj zásadne proti plánu EÚ zakázať predaje spaľovacích motorov k istému roku (okrem iného si osobne myslím, že k tomu nedôjde a EÚ od tohto návrhu, ako aj mnohých iných green dealovských nápadov nakoniec pod ťarchou fyzikálnej reality upustí).
Chcem ale prezentovať len tvrdé čísla a fakty, nad ktorými sa treba racionálne zamyslieť. Politici zväčša nehovoria o faktoch, ale len o emóciách a taký je aj pohľad verejnosti na túto tému, ktorú potom zneužívajú aj ľudia ako Turek. Skúsme sa teda oprostiť od ideologických názorov a pokrivenej reality.
Podiel vyrobených elektrických áut posledné roky CELOSVETOVO stúpa a podiel spaľovacích áut klesá. Hovorím celosvetovo, lebo sa tu nebavíme o jednej krajine, kde to vytláčajú dotácie, alebo nejaká politika. Bavíme sa o globálnom trende. Ak sa pozriete na graf, tak mne to nepríde ako hovorí Turek, len nejaká dočasná fluktuácia „pomýlených“ elektro-nadšencov, ktorí si elektroauto kupujú z nejakej pasie. Skôr tam už vidím aj silný a nezastaviteľný trend, ktorý zrejme nepôjde zvrátiť. Poviem aj fyzikálne, prečo si to myslím.
Ak sa pozrieme na vec fyzikálne, tak u elektrického pohonu spor jednoznačne vyhrá energetická efektivita, ktorá nie je kozmetická ale o niekoľko rádov vyššia! Svet ide neustále cestou znižovania energií a zvyšovania účinností. Dnes nikoho nenapadne meniť LED žiarivky za klasické, nikoho nenapadne kúriť uhlím ak sú dostupné o 500% účinnejšie tepelné čerpadlá, alebo účinnejší plyn a pod. Prečo by automobilový segment mal byť výnimkou a mnohí si myslia, že vývoj sa neposunie rovnako k 5-násobne efektívnejšiemu a úspornejšiemu pohonu, ale bude zotrvávať na neúčinných motoroch naveky?
Fyzikálne obsahuje každý liter paliva, benzínu/nafty 10 kwh energie. Auto so spotrebou 6 l/100 Km teda jednoducho potrebuje energiu o ekvivalente 60 Kwh energie. Väčšina tejto energie sa ale nespotrebuje na to, o čo v aute primárne ide, teda energiu kinetickú (pohon) kolies, ale na odpadné teplo. Naproti tomu priemerné elektrické auto spotrebuje na 100 Km cca 15 Kwh energie. Takže väčšina energie sa v elektromotore premení na to čo je v aute potreba, teda pohon. To je proste fyzikálny a matematický fakt. Paradoxne horšie ako fosílne palivo je na tom dokonca vodík. Napriek tomu mnohí stále blúznia aj po internetoch o „budúcnosti“ vodíkového pohonu. Vodík sa energeticky náročne vyrába, skladuje a okrem toho nahlodáva aj odolné materiály (vodíkové krehnutie) nádoby alebo systémy pracujúce s vodíkom teda veľmi rýchlo degradujú. Ďalšou nevýhodou je aj výbušnosť, potreba držať ho pod tlakom a mnoho ďalších nevýhod, čo robí z vodíkového pohonu ešte energeticky náročnejší ako u klasickej nafty.
Efektivita elektromotora teda robí z elektriny pohon veľmi účinný a efektívny. Tým, že sa gro energie premení na kinetickú energiu v elektromotore je paradoxne takýto pohon účinný aj na 95%. Možno ste postrehli na internete humorné koláže a satiru, kde je obrázok elektroauta, ťahajúce za sebou dieselagregát /elektrocentrálu, z ktorej sa toto auto nabíja. Paradoxom ale je, že aj keby ste auto nabíjali za pomoci dieselagregátu, tak ten elektromotor následne spotrebuje menej energie, ako keby ste tú naftu naliali priamo do spaľovacieho auta!
Ďalšou výhodou u elektromotorov je ich jednoduchosť a prakticky skoro nulový servis. O tom sa málo hovorí, ale elektromotor je primitívne zariadenie s minimom súčiastok. Prakticky vždy platí Parkinsonov zákon, čo sa môže pokaziť sa pokazí. Niečo čo ale obsahuje o X krát viac pohyblivých častí a súčiastok sa pokazí štatisticky X krát častejšie. Ďalšou výhodou môže byť pohodlnosť jazdy. Väčšia akcelerácia, efektivita, jednoduchšie riadenie atď. Okrem šetrení na servisoch užívateľ ušetrí aj na pohonných hmotách. Elektrické auto napr. pri nájazde 250 000 Km: 6000€ na pohon, Benzínové auto: 250 000 Km: 24 000€ na PHM (uvažujem pri komb. spotrebe 15 Kwh elektriny/100 Km pri nabíjaní v cene 0,16€/kwh doma, bez FVE z klasickej siete. Pri benz. aute uvažujeme so spotrebou 6l/100 Km v cene 1,60€/liter). Niekto môže argumentovať vyššou cenou, či príliš veľkým nájazdom. Avšak dnes už je celkom preukázané, že batérie aj pri takýchto nájazdoch a veku nad 10 rokov, degradujú minimálne (napr. SOH: zo 100 - 80%). Ceny nových elektroáut sa postupne vyrovnávajú s novými spaľovákmi. Problém je ešte nízky výber a vyššia cena, v prípade jazdených vozidiel. Avšak to by sa malo čochvíľa prelomiť, a potom trh ukáže čo sa nakoniec presadí.
Otázkou teda ostáva, naozaj nahradia elektrické autá spaľováky? Možno väčšina ešte dnes so mnou nebude súhlasiť, ale ja si myslím, že áno. Potom ostáva otázka, je Európa na tento prechod pripravená? Mnohí odborníci hovoria nie. Dopadnú európske automobilky ako dnes už zabudnutá NOKIA, ktorá sa nestihla prispôsobiť novým smartfónom? To je obzvlášť nebezpečné pre krajinu akou je Slovensko, ktorej ekonomika bytostne závisí na automobilovom priemysle. Napriek tomu tu skeptici a politici stále mútia vodu, zosmiešňujú elektromobilitu, naháňajú lacné politické body, nechcú baterkárne a kopú si vlastný hrob. Začnime sa konečne na elektromobilitu pozerať triezvymi, fyzikálnymi očami. Aj voda tečie cestou nižšieho odporu, nie hore kopcom.
„Neschopnosť prispôsobiť sa novým okolnostiam pri prechode na elektromobilitu môže v najhoršom prípade viesť k poklesu národného HDP do roku 2040 a neskôr na úroveň o desať percent nižšiu ako v prípade najlepšieho scenára. Celková zamestnanosť by mohla klesnúť o 4,5 percenta v porovnaní s úrovňou v roku 2020, čo v realite predstavuje stratu približne 85 tisíc pracovných miest.“ To je hlavný odkaz štúdie o transformácii automobilového sektoru, ktorú vypracoval Globsec v spolupráci so Slovak Electric Vehicle Association (SEVA). ZDROJ: euractiv.sk, to je článok ešte z roku 2022.
