Treba povedať, že dnes neexistuje žiaden štát na svete, ktorý by dokázal vyrobiť cez 90% svojej elektriny len za pomoci solárnej a veternej energie. Napriek tomu je tento spôsob považovaný u ekologických aktivistov a rôznych energo-optimistov za jedinú správnu cestu. Tento systém propaguje aj Elon Musk. Jeho vízia spočíva okrem solárnych panelov a veterných turbín aj s masívnymi batériovými úložiskami.
Reálna fyzika a aritmetika nám ale racionálne napovedá, že masívna závislosť a budovanie len týchto dvoch systémov by mohlo obsah emisií a skleníkových plynov paradoxne zvýšiť. Vysvetlím prečo, na základe faktov.
V hypotetickej spoločnosti, ktorá by chcela takmer 100% svojej elektrickej energie vyrobiť len z vetra a slnka, by bolo potrebné vybudovať masívne úložiská energie, alebo mať v zálohe omnoho väčšie záložné zdroje v podobe fosílnych palív. Čo by sa následne prejavilo okrem obrovských nákladov aj extrémnym zaťažením životného prostredia samotného. To by sa následne prejavilo aj vyššími emisiami. Je to paradox, ale vysoká závislosť len na dvoch nestálych energetických zdrojoch by emisie paradoxne mohla zvýšiť viac. To je stav, ktorý nechceme dosiahnuť.
Najlepší energetický scenár napr. pre Českú republiku, spočíva v pomere 62% jadro a 35% Obnoviteľné zdroje (OZE). Túto analýzu publikovala Česká Akademie Věd v rámci štátnej energetickej koncepcie a vytvorila matematický model Strategia AV21, Výskumní program udržitelná energetika.
V úvode tejto správy sa dozvieme, že počas inverzných zimných nocí, dnes dokážu obnoviteľné zdroje v Česku dodať do siete sotva 0,3% potrebnej energie. To aj napriek tomu, že sa v posledných 15 rokoch masívne investuje do OZE. Aj napriek tomu OZE dnes v Česku vyrobia v zime sotva 1% energie. Aj keby sa kapacity výkonu obnoviteľných zdrojov navýšili o 1000%, aj tak by Česku chýbalo v zimných dňoch 5,3 GW energie. Rezervné kapacity - plynové elektrárne by sa museli navýšiť trojnásobne. Správa spomína aj Nemecko a ich Energiewende a snahu odstaviť jadrové elektrárne do roku 2022. Napriek investíciám do OZE na úrovni takmer bilióna euro, má Nemecko dnes emisie CO2 na obyvateľa asi 10x väčšie ako napr. Francúzsko, ktorá stavia predovšetkým na jadre.
V správe sa spomína aj energetický scenár, často pranierovaný zelenými optimistami, a to vyrábať energiu prioritne z vetra a fotovoltaiky. Čo na tento scenár hovorí AV ČR?
V prípade scenára 93% energie z OZE vetra a slnka by bolo potrebné v Česku nainštalovať pol miliardy fotovoltaických panelov a pokryť plochu cca 2% územia ČR. Toľko dnes tvoria všetky zastavané plochy krajiny, vrátane všetkých obcí a miest. Ďalej postaviť minimálne 8222 veterných turbín. Kvôli nestálosti zdrojov by bolo potrebných na akumuláciu vybudovať minimálne 77 batériových fariem, každá o rozmeroch dediny. Kvôli udržateľnosti tejto sieti v chode a životnosti systémov, ktorá je uvažovaná 20 rokov pri elektrárňach a 10 rokov pri batériách, bude potrebné každý jeden deň zrecyklovať a opätovne nainštalovať 70 000 FV panelov, konkrétne 1120 ton zmesi skla, olova, medi, hliníku, striebra a recyklovať a postaviť jednu veternú turbínu o výške 100 metrov. Ďalej každý deň recyklovať a nahradiť kamión batérií.
V tomto dôsledku by bol takýto systém veľmi ťažko udržateľný. Na výrobu jednej GWh energie spotrebuje fotovoltaická elektráreň na výstavbu 140x viac ocele a 28x viac betónu ako jadrová elektráreň. Ďalšie zaťaženie životného prostredia by bolo spojené s potrebou recyklácie a zneškodňovania odpadov.
V konečnom dôsledku by takýto scenár viac zvýšil aj samotné emisie CO2/obyvateľa. Správa AV ČR a model vypočítal, že v prípade scenáru 62% jadro a 35% OZE, by boli emisie na obyvateľa na úrovni 456 ton/obyv./rok. V prípade scenára s dominantným zastúpením vetra a slnka (93%) by emisie činili cez 1000 ton CO2/obyv./rok. Teda o 2x viac. To je samozrejme spôsobené vyššie uvedenými faktormi a nákladmi spojenými s výstavbou, recykláciou, udržateľnosťou, ale aj zapájaním väčšej rezervnej kapacity z fosílnych palív –plynu. Pre záchranu klímy a ekológiu najlepší scenár je teda verzia s väčším zastúpením jadrovej energie a doplnkom OZE. Správa tiež odporúča rozvíjať inovácie v rámci jadrovej energetiky, najmä programov na výskum jadrovej fúzie a malých modulárnych reaktorov, či hlbinných geotermálnych vrtov.
Nechcem, aby tento článok vyznel ako kritika obnoviteľných zdrojov. Samozrejme OZE sú potrebné, majú svoj zmysel a potrebujeme s nimi aktívne počítať v celkovej transformácií v energetike. Článok len poukazuje na iracionálnu nezmyselnosť, nasilu pretláčať OZE vo vysokých pomeroch, ako spásonosné zdroje a to najmä v lokalitách, kde to nedáva geografický zmysel. V oblasti energetiky sa musíme vrátiť k zdravému rozumu. OZE majú zmysel ak tvoria ostrovný systém a spotreba energie je blízko výroby. Odpadá nákladná distribúcia. Majú teda OZE na dome zmysel? Samozrejme. Majú zmysel ak napájajú malé komunity a obce? Samozrejme. Zmysel OZE sa stráca, ak sú napájané v obrovskom meradle a hlavne v lokalitách, kde je význam malý.
