Ak sa lepšie pozrieme na vládnu politiku, tak sa nám tam objavuje nasledovné:
Na to, čo ľudia priamo pociťujú ako potrebu, peniaze nie sú. Naproti tomu nám vláda stále predkladá potreby, ktoré síce momentálne nemáme, ale mohli by sme mať: jednu štátnu zdravotnú, širokorozchodnú, meganemocnicu, národný dopravný systém, atómová elektráreň, olympiáda... Z budúcich potrieb sú krásne provízie, kdežto z terajších potrieb ťažko.
V tomto štáte nie sú zdroje na toaletný papier v nemocniciach, na adekvátne zaplatenie učiteľov, sestričiek a takmer nikoho v štátnej službe (samozrejme s výnimkou silových zložiek). A tu zrazu vyvstala potreba aktívnych záloh.
Žeby si vládna garnitúra uvedomila, že ideme do ťažkého obdobia, kedy sa môžu ľudia spamätať a zobrať spravodlivosť do svojich rúk?
