Jeho nové myšlienky vyvolávali prekvapenia, v cirkvi negatívne reakcie, ktoré viedli k jeho odstaveniu, izolácii a zákazom. Nezbavil sa ich až do svojej náhlej smrti na srdcove zlyhanie na veľkonočnú nedeľu 10.4.1955. Pochovali ho za prítomnosti 10 ľudí na jezuitskom cintoríne v St. Andrews, 160 km od New Yorku. Potom boli zo všetkých knižníc duchovných inštitútov stiahnuté všetky jeho diela.
Narodil sa v r. 1881 vo francúzskom Sarcenate, ako štvrtý z 11 súrodencov. V r. 1889 začal u jezuitov noviciát, v r. 1911 bol vysvätený za kňaza. Bol nadaný na filozofiu a prírodné vedy, študoval paleontológiu. Od r. 1923 hľadal v Číne stopy po antropoidoch, preslávil sa, ako spoluobjaviteľ čínskeho človeka. V r. 1933 napísal knihu Božské prostredie, ktorá nedostala cirkevné schválenie. Knihu Ľudský fenomén, o pôvode človeka, dokončil v Pekingu v r. 1945. K množstvu jeho rozsiahlych publikácií sa pokúsim venovať na inom blogu.
V r. 1933 mu jezuitskí predstavení v Paríži zakázali všetky verejné, pedagogické a vedecké funkcie, v r. 1947 aj písanie filozofických spisov. V r. 1950 sa stal členom Francúzskej akadémie. Cirkevná cenzúra mu zakázala vydanie knihy o ľudskej evolúcii. Na pokyn predstavených sa musel od r.1948 natrvalo usadiť v New Yorku. V r. 1951-3 robil paleontologický výskum v Južnej Afrike. V roku 1954 mu dovolili vrátiť sa na 2 mesiace do Francúzska. Po návrate do USA v r. 1955 zomrel v New Yorku, až potom sa publikovala jeho kniha Ľudský fenomén a začali sa nezávisle publikovať aj iné jeho diela.
V r.1962 vydalo Sväté oficium voči jeho dielu kritické Monitum, čo však pôsobilo aj opačne. Na jednej strane vyvolalo zvýšený záujem o jeho práce, na druhej strach teológov a laikov. V súčasnosti Teilhard nemá veľa skutočných protivníkov, ale sprevádza ho skôr mlčanie. Obavy, nedôvera, ba až ľahostajnosť, až na niektoré výnimky, trvajú v cirkvi dodnes. Tie výnimky sú však zaujímavé. Napr. známy teológ Henri de Lubac (titul kardinála odmietol v r. 1969, prijal ho bez biskupského svätenia od Jána Pavla II. v roku 1983, zomrel v r. 1991), povedal, že „Katolícka cirkev, plodná matka, môže radostne uznať, že s Teilhardom de Chardinom porodila syna, ktoré naše storočie potrebuje, jedného z autentických Kristových svedkov“ a na inom mieste „Teilhardova vášnivá láska k Vesmíru mu priniesla veľa kritiky od ľudí, ktorí mu nerozumeli.“ Zaujímavé je aj Lubacovo konštatovanie, že „Koncilový dokument Gaudium et spes bol inšpirovaný dielom Teilharda“. Aj kardinál Jozef Ratzinger sa k dielu Teilharda neraz pozitívne vyslovil a pokladal sa dokonca za nasledovníka a pokračovateľa jeho prác.
Teilhard sa pokúsil integrovať vedomosti rôznych oborov. Rozšíril pojem evolúcie nielen do biológie, ale aj do kozmológie, ba aj do vývoja celého ľudstva. Oproti strachu z budúcnosti v cirkvi, vytvoril protiváhu, ktorá sa opiera o dôveru, lásku a nádej. Uvediem, niekoľko myšlienok tohto muža budúcnosti:
Dopredu nás dovedie len cesta, ktorá prispeje k väčšej jednote
Dnešný pojem Boha je ešte z doby kamennej
Budúcnosť ľudstva leží vo vzostupe jeho schopnosti milovať
Dedičný hriech je pokus o vysvetlenie zla
Cieľ človeka je premena telesnej bytosti na duchovnú
Vývoj ľudstva speje hore, k bodu Omega, k Bohu
Veda vedie ľudstvo k jednote, technický pokrok konverguje k duchovnému pokroku
Nemožno súčasnú civilizáciu len kritizovať, bez ujasnenia si jej hodnôt
Tajomstvo tajomstiev je plodnosť, vznik nového života, ktorý úplne prevyšuje to, čo ho zo strany vedomej činnosti človeka vyvolalo. Táto skúsenosť je výsostne vhodná k poznaniu moci a múdrosti Božej (dnes nie je počatie doménou Boha, ale ľudskej manipulácie, takže sa zdá, že to nespôsobil Stvoriteľ, ale hlúpe a zlomyseľné sily).
Na mojom vedeckom pobyte v Mníchove v r. 1970 som si zohnal veľa náboženských kníh, aj Teilhardove diela Božské prostredie a Budúcnosť ľudstva. Na ceste domov mi na hraniciach policajti všetko zhabali. Aj keď som pracoval v matematike, cez obedňajšiu prestávku som vždy išiel do bohatej knižnici, kde som študoval aj diela Teilharda. Potom som sa už nikdy hlbšie do jeho myšlienok neponoril a preto keď vidím zoznam jeho dodnes vo svete vydaných kníh, mrzí ma, že k tejto múdrosti sa už počas môjho života nedostanem. Napriek tomu, sa ešte k tejto téme čo najskôr vrátim.
