V končiacom roku 2021 mali viaceré slovenské osobnosti storočnicu od narodenia - napr. Alexander Dubček, Pavol M. Hnilica, Anton Neuwirth a Štefan B. Roman. Storočnicu po smrti mali hviezdy európskeho formátu – básnik Pavol Országh Hviezdoslav a maliar Dominik Skutecký. Hviezdoslavovi som venoval spomienku na https://blog.postoj.sk/60401/oravske-potulky, v tomto blogu si spomeniem na Skuteckého.
Aj keď sa v tomto roku publikovalo niekoľko prác na túto tému, napíšem svoj prehľad, ktorý by bez nich nevznikol. Základnou knihou je monografia Vojtech Tilkovský: Dominik Skutecký - život a dielo, Bratislava, TVAR, 1954, v ktorej je súpis jeho 326 diel, tú som nezohnal. Ani novšiu Jozef ĎURIANČIK: Po stopách Dominika Skuteckého, Banská Bystrica, Dali-BB , 2012, 88 s., som nemal. Prečítal som iba autorove štyri články z 1. kvartálu roku 2021 v banskobystrických novinách. Ďalšími autormi o Skuteckom, ku ktorým sa dá dostať na internete sú: Katarína Beňová, Magda Keletiová, Klára Kubičková, Katarína Barániková, Kveta Fajčíková a Dana Lacková.
Skuteckého mi pripomenula asociácia pri listovaní mojej knihy Prísne tajné – ako sme boli Taliani (DACO, Bratislava, 2006, 430 s.). Na str. 231 je spomienka na jediný slovenský obraz v Národnej galérii moderného a súčasného umenia v Ríme. V zastrčenej miestnosti medzi svetovými maliarmi som tam pred 20 rokmi zbadal obraz: D. Skuteczky: Po únavnej práci, inv. č. 27, Banskabystrica (Ungeria 1921). Napísal som vtedy riaditeľke galérie list, kde som ju upozornil na chyby s prosbou, aby to zmenili na Československo. Odpoveď som nedostal a obávam sa, že tam tento obraz takto visí doteraz.
V literatúre sa uvádza 12 variant mena Dominika Skuteckého, sám sa podpisoval Skutezky. Narodil sa 8.2.1848 v Gajaroch na Záhorí, zomrel 13.3.1921 v Banskej Bystrici. Bol židovského pôvodu, mal päť súrodencov, jeho pôvodné meno bolo David. S manželkou Cecíliou Löwy mali štyri deti, dve z nich barbarsky zavraždili Nemci na jeseň v r. 1944.
Skutecký bol romanticko-impresionistický maliar, autor realistickej maľby, velikán výtvarného umenia na rozhraní 19. a 20. stor. Na webových stránkach ho označujú aj ako slovensko-maďarského maliara, aj keď jeho vzťahy k Maďarsku som nezistil. 1.10.1885 Narodnie noviny napísali, ako sa mu v Benátkach darí s nostalgickým záverom: „...Tak miznú naše talenty. Chýba len to, aby si ho Maďari anektovali.“
V r. 1896 bola v Budapešti Svetová výtvarná výstava, na ktorej vystavovalo 268 maliarov s 1350 obrazmi, aj Skutecký s obrazmi Pobožnosť a Na letnom byte. Za Pobožnosť získal zlatú medailu, je na ňom žena pri modlitbe v katolíckom kostole v Benátkach. Obraz po výstave odkúpilo Múzeum v Budapešti. Pôvodný obraz z r. 1891 je na Slovensku v Liptovskej galérii E. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Jeho variant – Interiérová scéna z kostola odkúpili tiež do Budapešti, je v zbierke Maďarskej národnej galérie.
Skutecký bol veľmi aktívny maliar najmä miestnych scén a portrétov. Ako 18-ročný začal študovať v Benátkach, kde celkovo žil a pracoval 15 rokov. Býval a maľoval na ulici Campo Marin 4294, mal by tam mať pamätnú tabuľu. Namaľoval mnoho obrazov z tohto prostredia, aj náboženských motívov, ktoré sa často hneď predali. Najviac sa hodnotí Víťaz regaty z r. 1885.
Po výskyte moru v r. 1889 sa umelec presťahoval s rodinou do Banskej Bystrici, k rodičom manželky. Žil tam 32 rokov, na Hornej 55 vybudoval renesančnú vilu v benátskom štýle. Na jej priečelí je socha múzy maliarstva a portréty talianskych majstrov Raffaela a Tiziana s nápismi Ars e Amor – Umenie a láska a Labor e Gloria - Práca a sláva. V r. 1944 vo vile bývalo Gestapo, ktoré vyplienilo archív a obrazy. Od roku 1994 tu je stála expozícia jeho obrazov.
Vnuk Skuteckého, dramatik a spisovateľ Peter Karvaš, v knihe V hniezde si takto spomína na dedkov ateliér: „... viali tu Staré Hory a Špania dolina a Benátky..., Gajary a Mníchov..., kotlárske dielničky a húšťacke krčmičky..., zmluvy veľkého formátu o malých honorároch pre neznámych začiatočníkov...“
Posledný obraz Skuteckého Umelec v ateliéri vznikol v r. 1920. Maestro zomrel na mŕtvicu, pochovaný je pod svojim talianskym menom Domenico aj s manželkou, v skromnom, ba až zanedbanom hrobe, na židovskom cintoríne v Banskej Bystrici.
Domenico veľa cestoval, študoval a maľoval najmä v Benátkach, vo Viedni a Mníchove, Jeho tvorba bola prepojená najmä s Benátkami a Banskou Bystricou. Aj keď bol žid, nevyhýbal sa obrazom s kresťanským námetom. Niekoľko mesiacov bol aj vo Florencii, kde namaľoval v r. 1870 Zatknutie Savonarolu. Na diele Návrat vojaka visí na stene kuchyni kríž. Do Benátok sa vracal v r. 1894, 1903 a 1911, keď bol aj naposledy v Ríme, kde sa rozlúčil so svojou srdcovkou – Talianskom. Túto krajinu veľmi miloval, aj jej hudbu, najmä Pucciniho a Verdiho.
Jeho najznámejším dielom je Trh v Banskej Bystrici z r. 1889. Je to ikonická maľba ženy s červeným dáždnikom, s mnohými postavami a detailmi. Obraz v r. 1890 kúpili do Budapešti, ale po ôsmich mesiacoch ho vrátili maliarovi, aby ho vymenil za budapeštiansky motív. Neskôr sa našla iba skica pokusu o nový obraz. Prvá verzia zostala na Slovensku, autor ju venoval Spolku žien - peniaze z aukcie išli na charitu. Detail obrazu vydali aj na československej známke v r. 1970, aj v r. 1999 vydali známku Skuteckého obrazu práce kotlára. V r. 2020 bola vydaná aj Eurobankovka s hodnotou 0 Euro. Celkovo namaľoval asi 500 obrazov a kresieb, z toho 238 vzniklo v Banskej Bystrici. Obrazy sú v mnohých galériách sveta a v súkromných zbierkach. Viaceré zostali na Slovensku, najmä v Banskej Bystrici a v Slovenskej národnej galérii. Mnohokrát vystavoval v rôznych európskych mestách, v Ríme v r. 1911 a 1914.
Veľmi sa mi páči obraz Deti - skromné, milé, jednoducho oblečené, s načatou žemľou a jednoduchým pozadím. Skutecký sa často venoval sociálnym témam, maľoval ľudí smutných a žijúcich v neľahkých podmienkach. Medené hámre maľoval 30 rokov, bol fascinovaný svetlom ohňa a jasom dňa. Neraz namaľoval na jeden námet viacero variácii, o niektorých sa nevedelo, pokiaľ sa neobjavili. Za jeho najhodnotnejšie obrazy sú pokladané maľby o práci kotlárov v medených hámroch z okolia Banskej Bystrici. Bola to jeho obľúbená téma, namaľoval o nej 63 variácií. Jedným z nich je už spomínaný obraz z rímskej galérii neďaleko Villy Borghese. Všetky zobrazujú svetlo a tieň, žiar a temno, talianske chiaro-scuro.
Slovensko si spomenulo Skuteckého storočnicu, aj keď to nebola téma médií. Katarína Beňová, uverejnila k tomu článok na https://www.sng.sk/sk/o-galerii/blog/2057-dominik-skutezky-a-jeho-vytvarny-odkaz-male-zamyslenie-sa-nad-ucastou-na-mileniovej-vystave-v-roku-1896 Napísala aj dlhší prehľad o jeho životopiscovi Vojtechovi Tilkovskom. Z jeho základnej monografii čerpali aj iní autori, škoda, že v tomto roku nebola znovu vydaná.
PS: Mrzí ma, že dlhodobo sa mi tu nedarí nahrať k svojmu blogu obrázky. Najmä tento by si to vyžadoval. To je aj dôvod, že blogy píšem na iných portáloch. Obrázky k tomuto článku pridám iba do diskusii na facebooku.
