V spovedelnici č.11 sme ho, ako vždy, našli spovedať. Spovedá v ôsmich rečiach, trnavčinu nerátam. Kľakol som si k nemu a po spovedi mi cez nepriesvitné okienko padre povedal: „Ten hlas mi je akýsi povedomý.“ Dohodli sme sa, že sa na poludnie stretneme. Zvony zvonili, okno na spovednici bolo otvorené a keď som sa prihlásil, povedal: „Ešte spovedám.“ Naše stretnutie bude na druhý deň v kláštore dominikánov naproti baziliky.
Trocha meškal, bol voliť starostu Ríma. Ako vždy, bol plný humoru, vždy ochotný pomôcť, vyspovedať, zosobášiť, urobiť exkurziu po bazilike. V dominikánskej jedálni sme spomínali na ich šéfa J.R. de Brabandera, ktorý vážne ochorel a už sa vrátil domov, do Belgicka. Vraj pri nedávnej návšteve u neho si spomenul, ako jeho piesne spievala za jeho klavírneho doprovodu dcéra slovenského ambasádora - Máša. 5.augusta 2004 sme z okna jedálne pozerali na námestie, kde padal „sňach“. Tradícia oslavy udalosti, na základe ktorej sa postavila táto bazilika, sa aj po 1648 rokoch dodržala. Z kopule baziliky padali biele lupienky kvetov a na námestí dve snežné delá takmer hodinu za zvukov symfonickej hudby a svetiel chrlili snehové vločky.
Od 3.2.2002 som u Bosých augustiánov v kostole Ježiša a Márie na Korze týždenne spoluorganizoval slovenské omše a stretnutia Slovákov. Je to kostol, v ktorom je pochovaný Slovák Alojz Mária Chmel, jeho proces blahorečenia prebieha. Prvým celebrantom slovenských omší bol o. Melo. Od roku 2003 sa veľa energie dalo do zriadenia slovenskej misie v Ríme. Ak by ju arcibiskup v Trnave potvrdil, bola by finančne podporovaná aj rímskym vikariátom. Súhlas s misiou prišiel až tesne po mojom odchode, misia bola 4.11.2005 slávnostne otvorená.
Padre Melo mi povedal aj "svoju" historku. Mal dva zhubné nádory na hlasivkách. Po operácii lekár zatelefonoval do kláštora, aby mu doniesli „pohrebné“ šaty. Keď dvaja kolegovia prišli, práve ho prenášali na vozíku. Vybrali mu hlasivky, podpísal reverz, že s tým súhlasí, pretože už nebude hovoriť. Keď Melo uvidel spolubratov, posadil sa a rozprával sa s nimi. Na štvrtý deň ho poslali domov, do kláštora, odtiaľ si odskočil niečo kúpiť na ulicu. Jeho lekár bol ateista, podpísal, že toto uzdravenie je lekársky nevysvetliteľné. Jazva na krku zmizla, nič tam nie je. Stalo sa to na prosby k Alžbete Eppingerovej, zakladateľke rehole Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorá je aktívna na Slovensku vyše 90 rokov. Tento prípad bude súčasťou dokumentov pre jej beatifikáciu.
Na zaver nás padre Ludevico pozval do múzea pod Bazilikou. Videli sme nevídané veci: napr. trň z tŕňovej koruny Krista, drevo z betlehemských jasieľ a kríža z Golgoty, vlasy Panny Márie a kus jej závoja, mnohé pozostatky svätých a autentické predmety z histórie kresťanstva.
Bazilika Santa Maria Maggiore je Slovákom blízka. Tam boli sv. Cyril a sv. Metod ako doma a slovienčina sa tam stala štvrtým liturgickým jazykom. V kláštore pri neďalekej bazilike sv. Praxedy bývali naši vierozvestci počas svojich rímskych návštev.
