Dobre som ho poznal od r. 1963, keď sme obaja, ako matematici, pracovali na Ústave technickej kybernetiky SAV. Ján bol výborný matematik – programátor, počítal vedecko-technické úlohy na počítačoch ZRA-1, GIER a PDP-11. Bol dôsledný a presný, vždy až príliš skromný. Dalo sa na neho spoľahnúť, svoje neľahké úlohy si plnil svedomito. Neskôr pracoval na Ústave aplikovanej kybernetiky. Často sme sa stretali na vedeckých seminároch a konferenciách. Spolu sme organizovali nejeden ročník sympózia Algoritmy na Štrbskom Plese, ktorý mal celkove 13 ročníkov.
Bol hlboko veriacim človekom, so všestranným vzdelaním, v matematike, ale aj v histórii a teológii. Dvadsať 20 rokov sme za totality spolu chodili na tajné náboženské stretnutia Rodinných spoločenstiev. Keď v našom paneláku zdola zazvonil, predstavil sa: Gurega Ján.
Vedel komu uveril a bol si tým istý. Poznal históriu pápežov a katolíckej Cirkvi, sociálne učenie Cirkvi, často ju pred útokmi obraňoval. Navštevoval púte a mnohé cirkevné slávnosti, na ktoré aj z ďaleka cestoval.
Na náboženské konferencie chodil doteraz, poslednýkrát som ho nedávno stretol na konferencii, ktorú organizovala Konferencia biskupov Slovenska v budove kňazského seminára v Bratislave.
Zaujímal sa o dianie v našej spoločnosti, aj o politiku. Bol dlhoročným členom KDH v Petržalke, zúčastňoval sa schôdzok a výborov, často diskutoval a predkladal konštruktívne návrhy. Po roku 1989 sa stal blízkym spolupracovníkom ministra vnútra Ladislava Pittnera. Bol jeho poradcom pre zahraničné záležitosti, sprevádzal ho na zahraničných cestách. Robil politické analýzy, výborne ovládal anglicky a nemecky jazyk.
Bol aktívnym členom Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Bol dlhoročným členom predsedníctva, na schôdzach svojho klubu ale aj na schôdzach Ústredia často vystupoval. V medzinárodnej organizácii Európskeho združenia seniorov, ktorá združuje vyše milióna členo zo 45 kresťansky orientovaných organizácií seniorov z 28 štátov Európskej únie bol v rokoch 2001-04 jej viceprezidentom, v rokoch 2007-10 bol členom revíznej komisie.
Mal rád svoj rodný kraj, často o ňom rozprával, vždy ho hájil, propagoval a rád sa vracal domov. Teraz sa ku svojim koreňom vrátil navždy.
Milý Janko, nastal čas rozlúčky. Keď som týchto pár slov včera večer písal, v rádiu znel, aj Tebe, smútočný pochod z Beethovenovej 7. symfónii. Dobrý boj si, Janíčko, bojoval, odpočívaj v pokoji v slovenskej zemi, oddýchni si po neľahkom živote. Buď tam hore našim orodovníkom, bárs by sme sa tam raz všetci zasa stretli. Zo srdca Ti ďakujeme za všetko, čo si urobil v prospech lepšieho sveta. Zbohom a dovidenia.
