Rím je prekrásne mesto, plné histórie, pamätihodností a zelene. Každý deň sa tam na „každej ulici“ niečo deje, len musíte mať otvorené oči a srdce. Často vás omráči vôňa kvetov a líp, aj farby bugenvílií a rododendronov.
Všade cítiť genius loci tisícročí, najmä na Via Appia Antica.
Kráčali sme po nej ako voľakedy Peter a Pavol, ktorý bol v okovách, ale aj ako víťazi a porazení vtedajších bitiek. Ich matky a manželky s úzkosťou čakali, či sa ich blízki vracajú.
Nad Regina Viarum vládlo ticho a pokoj. Duše mŕtvych, najmä tu pochovaných, sa vznášali nad vysokými píniami. V katakombách Sv. Calista, najdôležitejšom kresťanskom cintoríne so sto tisíc hrobmi, s dojatím počúvame o mučeníkoch a pápežoch.
Na štvrtom kilometri nás víta hrobka mučeníka sv. Urbana, priateľa sv. Cecílie. Okolo roku 230 ju za vieru sťali, pochovali ju tu, v katakombách. Keď jej hrob kardinál Sfondrati v r. 1599 otvoril, našli jej telo v bielych šatoch neporušené, tak ako ho zobrazuje Madernova socha.
Povedľa dlhej rovnej cesty z roku 312 pr. Kristom nás sprevádzajú štíhle cyprusy, košaté pínie a ruiny pamätníkov. Niekde tu žil Seneca, vraj tu býva aj Franco Zeffirelli a Gina Lollobrigida. Píniové aleje tajomne vedú k vilám skrytým v zeleni, obklopujú ich lúky červených makov.
Slnko pomaly zapadá, všetko tíchne, najkrajšie miesto v Ríme osirelo. Z Ciampina odlietajú lietadlá a na osamelých pútnikov sadá pieta a nostalgia prichádzajúceho šera.
appia
