Spisovateľ Anton Hykisch má dnes 90 rokov

Jeho dlhý život stojí na troch stĺpoch – spisovateľ, diplomat a veriaci človek.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Obdivuje všetko pekné, čo Boh stvoril, aj literatúru, víno a múdre ženy. Je chodiacou encyklopédiou, ktorá každý rok vydá knihu. Stále číta a píše, píše a číta. Rýchlo rozpozná dobré od zlého, podstatné od nepodstatného. Doteraz napísal 37 kníh a asi 1200 článkov. Po knihe „Anton Hykisch - písať znamená ostať“ jeho nová kniha „Bezhlavý čas“ je o francúzskej revolúcii (1792), ktorú stále idealizujeme, aj keď v nej denne padlo pod gilotínou 120 ľudí.   

Súčasná karanténa je pre tvorivých ľudí dobrá príležitosť. Nikde nemôžu, nesmú a nemusia ísť. Musia sedieť doma - čo iné si môže priať tvorivý človek so stále väčšou minulosťou, kratšou budúcnosťou a s množstvom nápadov a plánov?  Hykischova hlavná možnosť „sebarealizácie“ je písanie. Anton to vie a denne to robí. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Oslávenec nemal a nemá jednoduchý život. Predtým pre politiku, teraz pre zdravie. Pre postoje k udalostiam z r. 1968  ho z Čs. rozhlasu prepustili. Vylúčili ho aj zo Zväzu slovenských spisovateľov a zakázali mu publikovať. Po roku 1989 sa stal riaditeľom vydavateľstva Mladé letá, v r.1990-92 bol poslancom SNR za KDH. V r. 1993-97 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Kanade. V r. 1998 – 2002 externe prednášal politológiu na Trnavskej univerzite. Tvrdí, že sa to stalo po mojom návrhu, ako vtedajšieho prorektora.

V boji za nové štátoprávne usporiadanie bývalej ČSFR presadzoval prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Vyhlásil, že naša samostatnosť je nezvratná, osobitne vyzdvihol pokojný rozchod, ktorý svet vysoko oceňoval. 

SkryťVypnúť reklamu

Anton pravidelne písal aktuálne eseje v mesačníku Euroreport, ktorý vydával Ľubo Jurík.   Svoju všestrannosť potvrdil aj scenármi k filmom a rozhlasovými hrami. Mne sa páčila aj jeho kniha z r. 2004 Ako chutí politika - spomienky z r. 1990-2, na ktoré sa pomaly zabúda.  

Blížiaci sa 14. marec je medzinárodným dňom čísla Pi=3,14159265..., je to aj sviatok Pi-klubu. Doteraz je známych 11,2 trilióna cifier tohto čísla, ktoré symbolizuje aj „nekonečnú“ tolerantnosť a stabilitu Pi-klubu. Hykisch je našim najstarším a najvýznamnejším členom. Našimi kľúčovými slovami sú knihy, umenie, víno a spev - tvorivosť, nápady, veselosť a kultúrnosť. Majorita katolíkov je zabezpečená, ale máme aj luteránov a ateistov. Členmi sú   pravičiari, ľavičiari, aj strední. Nestrkáme ľudí navždy do šuflíkov, nikoho neodsudzujeme, snažíme sa pochopiť motívy činov, ktoré im iní vyčítajú. Ako v manželstve, treba nie sedemkrát, ale 77 krát, teda vždy, odpustiť. K rokovaniam patrí dobrá nálada, spev, hudba a vzájomné uťahovanie, nie opaskov. Klub je o literatúre, priateľstve, tvorbe, o intelektuálnom ekumenizme a víne. Je modelom budúceho politického života na Slovensku. Tešíme sa, že máme Antona, ktorého slová vždy ukľudnia búrku na genezaretskom jazere. Aj vo veku tri na štvrtú+ sa tomuto „Laboratóriu ideí“ darí, aj v pandémii.  

SkryťVypnúť reklamu

Nedávno som navrhol, aby budúce stretnutie bolo v rímskej kaviarni Antico Caffe Greco, na via Condotti, pri Španielskych schodoch, pod tabuľou, že tam tvorili Ján Kollár (1844), Ján Smrek (1941) a Štefan Žáry (1944). Keď tam sedávali Leopardi, Byron, Baudelaire, Gogoľ, Goethe, Mickiewicz, Twain, Andersen, Goldoni..., prečo by tam raz nemohol byť aj Pi-klub?   

Páčia sa mi Hykischove slová, ktoré sú typické pre odchádzajúcu generáciu talentovaných ľudí, ktorí na svojich ramenách niesli ťažkosti 20 storočia:   „Pamäť, pamäť…  Moje nenapísané romány. Modlím sa za to, aby mi zdravie vydržalo a aby som pre seba i pre iných mohol vyniesť pravdu z hlbín na svetlo. Lebo pri obzretí do minulosti, aká hrôza, čoho všetkého sme sa báli. Pretvarovali sa celé generácie, pod ťarchou netolerantnej moci. A kto sa raz začas vzbúril, zhodil masku pretvárky, dostal sa do priameho konfliktu s režimom...“

SkryťVypnúť reklamu

Nakoľko v novom systéme týchto blogov sa mi nedarí nahrať fotografiu oslávenca, ospravedlňujem sa mu preto.

 

 

 

 

Jozef Mikloško

Jozef Mikloško

Bloger 
  • Počet článkov:  285
  •  | 
  • Páči sa:  34x

Mám tri na štvrtú minus dva rokov (bŕŕŕ), 54-tí rok ženatý, štyri deti, dvanásť vnukov, troch pravnukov. Do r.1989 som bol vedec - matematik, potom politik, poslanec, prorektor, publicista, veľvyslanec v Taliansku (2000-2005), spisovateľ, závislák na FB. Od r. 2005 som dôchodca, vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Pravidelne športujem, počúvam klasiku a rád sa smejem. Zabudol som, že od 11.3.2012 som sa stal poslancom NR SR a od 6.3.2016 som sa stal zasa slobodný človek, ktorému nedávno vyšla ôsma kniha: Ludia a doba -z môjho života (MarenčinPT). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu