20 rokov Slovenského historického ústavu v Ríme

V Ríme je 11 historických ústavov krajín, ktoré vedia, že pre výskum národných dejín je dôležité poznať dokumenty v Tajnom vatikánskom archíve (TVA). Medzinárodná únia archeologických, historických a umenovedných ústavov koordinuje ich činnosť a spoluprácu. ČR, PR, Rakúsko, MR a SRN majú dávno v Ríme historické ústavy. V medzivojnovom období v Ríme pracoval Československý historický ústav aj so Slovákmi. V totalite zanikol, jeho budova nebola predmetom delenia ČSFR. V r. 1994 vznikol Český historický ústav v Ríme so sídlom v Nepomucene. Budova bola vybudovaná zo zbierok veriacich Slovákov a Čechov v zahraničí, tiež nebola predmetom delenia majetku medzi biskupskými konferenciami. SR a TR sú zviazané tisícročnými kontaktmi. Udalosti, ktoré sa nás týkajú, sú aj v správach nunciov v TVA, Vatikánskej apoštolskej knižnici (VAK), v archívoch pápežských kongregácií a reholí, aj v štátnych archívoch. SHÚ bol zriadený uzneseniami vlády SR z 24.6.1991, 16.6.1992 a 19.1.1993, ktoré uložili ministrovi kultúry, aby ho organizačne a finančne zabezpečil a polročne predkladal vláde správy. Bol to významný čin „Čarnogurského vlády“, ktorý poskytol Slovákom možnosť výskumu vo Vatikáne a Ríme, s cieľom spracovať dokumenty o dejinách Slovenska od dávnych čias po súčasnosť. SHÚ bol 29.11.1991 na pôde Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda (SÚCM) otvorený. Zápasil s chýbajúcim rozhodnutím o financovaní a so zložitým riadením MK v spolupráci s MŠ, MV a MZV. Zriadila sa Komisia pre koordináciu historického výskumu a J. Čarnogurský poskytol SHÚ milión korún. Do Ríma prichádzali historici, riešili aj projekty prof. Šimončiča a Marsinu, Dr. Sedláka, Horvátha, Melníkovej, Ostroluckej a ďalších. Keď sa milión minul a vláda sa v r. 1992 zmenila, MK krátko pomáhalo pri financovaní, ale od r. 1994 sa činnosť SHÚ zastavila, hoci riaditeľa prof. M. Ďuricu neodvolali. Vedci konštatovali, že v archívoch sa nachádzajú významné informácie o slovenskej histórii. Do schválenej koncepcie svojej diplomatickej činnosti som dal aj obnovenie SHÚ. Po žiadosti ústavným činiteľom, veľvyslanectvo predložilo Výboru NR SR pre kultúru a médiá žiadosť o obnovenie a financovanie SHÚ od r. 2002. Na odporúčanie Výboru do štátneho rozpočtu na r. 2002 sa zaradila položka „SHÚ v Ríme“ a 800 tis. Sk sa zaslalo MK. Zaslúžili sa o to poslanec František Mikloško a predseda Výboru Ján Budaj, ktorí chceli, aby od r. 2003 sa SHÚ ustanovil a financoval zákonom. Min. kultúry Kňažko podporil túto myšlienku, ale nespravili nič pre čerpanie peňazí. MV dalo tiež kladné stanovisko, po r. 1994 pokračovalo vo výskumoch, vysielalo ročne 2 ľudí na 10 dní. 13.8.2002 som sa dozvedel, že MK vráti 800 tis. do rozpočtu, pretože SHÚ „de iure“ neexistuje a nemá právnu subjektivitu. V septembri 2002 MK pripravilo do vlády „Návrh na vytvorenie pracoviska pre výskum vo VAK a VTA pri Historickom ústave SAV“, ale ho stiahli. Znova som ministrom písal a telefonoval, aby rozhodli o obnovení SHÚ a umožnili čerpať financie, 800 tis. sa však vrátilo do rozpočtu. 12.12.2002 min. Chmel napísal list min. Froncovi, aby sa zriadenia SHÚ ujalo MŠ, výskum je v ich kompetencii. Aj ja som napísal MŠ a MZV: veľvyslanectvo ponúka pracovné priestory, počítače, ubytovanie vedcov, telekomunikácie, techniku a vybavenie. V prípade zaradenia SHÚ do Slovenského inštitútu v Ríme by išlo iba o režijné náklady dané dohodou MZV a MŠ. 10.3.2003 som opäť pripomínal, že existuje TVA, VAK a ďalšie archívy. TVA je otvorený do konca pontifikátu Benedikta XV. (1922). Ďalej je otvorený pre otázky blahorečení a svätorečení, výnimkou je obdobie II. svetovej vojny, ktoré otvorili v r. 2003. Dôležitou požiadavkou na pracovníkov SHÚ je znalosť latinčiny, taliančiny a maďarčiny, prípadne nemčiny. Všetku korešpondenciu som zaslal min. Froncovi, jeho radca Štefan Bederka vypracoval návrh, aby sa vzala ponuka veľvyslanectva, s čím min. školstva a zahraničia súhlasili. Navrhol, aby do štátneho programu „Účasť spoločenských vied na rozvoji spoločnosti“ bol zaradený a financovaný podprogram „História Slovenska vo svetle dokumentov TVA a VAK“. Program obsahoval 9 okruhov, žiadny sa netýkal histórie. Na zaradenie SHÚ stačilo schválenie Radou programu, po schválení vládou by práce mohli začať v r.2004. Administrátorom tohto programu bola SAV, predsedníčkou Rady E. Kvapilová, členom Rady historik Dušan Kováč. Bederkov návrh sa min. Froncovi zapáčil, listom z 8.4. požiadal Kvapilovú o zaradenie SHÚ. Odpísala že „Štátny program je už schválený vládou, na 9 tematických okruhov boli pridelené peniaze, SHÚ nie celkom patrí do tohto programu, ide o zriadené inštitúcie, čo nie je cieľom programu. Najskôr musí SHÚ existovať, potom sa má uchádzať o podporu.“ Š. Bederka znova napísal list Kvapilovej: nejde o zriadenie inštitúcie, ale o vytvorenie podmienok pre vedcov v SHÚ, ktoré MŠ a MZV budú spolufinancovať z rezervy vlády. Napriek urgenciám stanovisko Kvapilovej z 30.4.2003 bolo negatívne. Zo skúsenosti konštatujem, že keď mnohí počuli slovo Vatikán, vymysleli si všetko možné, aby to nemuseli schváliť. Ani Historický ústav SAV nezaujímali dokumenty o Slovensku v Ríme a Vatikáne. Veci sa ujal poslanec František Mikloško, ktorý po rozhovoroch s min. Froncom a Trnavskou univerzitou (TU) dosiahol, že TU zriadila výskumné pracovisko „Slovenský historický ústav v Ríme“. Po schválení rektorom, Radou rektora a senátom, minister zaslal na konto TU pre SHÚ na r. 2005 3 mil. Sk. V dňoch 8.-12.12.2004 navštívili Rím rektor P. Blaho a prorektor A. Sabo, ktorým sme pripravili rokovania. Hlavný výsledok bol na SÚCM, kde sa s riaditeľom V. Stahovcom dohodli, že pracovníci SHÚ budú bývať u nich, tam budú aj kancelárie a knižnica. Rektorom sľúbil, že zriadi komisiu pre granty, vypracuje štatút SHÚ, urobí konkurz na riaditeľa a požiada KBS o súhlas so sídlom v SÚCM. Sľúbil, že dokumenty pripravia a nám zašlú do 14 dní, čo sa nestalo. V Ríme mi rektor dal návrh na SHÚ z 18.10.2004, ktorý na rok požadoval 7,55 mil. Sk, čo bolo nereálne. TU chcela koordinovať plnenie úloh s MŠ, MV, MK a s ďalšími inštitúciami, pričom na MZV a veľvyslanectvo, ktoré doteraz všetko robilo, zabudli. Rektor sľúbil, že to zmenia a obratom pošlú, čo sa nestalo. 1.12.2004 navrhla aj Katolícka univerzita v Ružomberku projekt na zriadenie SHÚ v Ríme a zaslala ho zúčastneným ministrom a biskupom. Aj pre domáce problémy ich TU predbehla, vedecky bola v histórii lepšie fundovaná. Nebola to však tragédia, SHÚ mal byť celoslovenským projektom, do ktorého sa mohol prihlásiť každý. 30.12.2004 som správu z rímskych rokovaní zaslal min. Froncovi, Kukanovi a TU. Min. Fronc mi 31.1.2005 poďakoval, pretože „dlhoročné úsilie otvorenia SHÚ sa stáva aj Vaším úsilím skutočnosťou.“ 13.5.2005 sme v Ríme pripravovali významné akcie, aj slávnostne otvorenie SHÚ s vedeckou konferenciou. Z Katedry histórie TU sľúbili referáty R. Marsina, J. Šimončič a F. Bielik. Veľvyslanectvo sľúbilo všetko zorganizovať a zaplatiť. Viackrát som telefonoval s rektorom TU a žiadal potvrdenie termínu. Rozhodnutie sa odkladalo, riaditeľka SHÚ prof. E. Hrabovec sa vzdala funkcie. Keď potvrdenie neprišlo, akciu sme zrušili. Čas bežal, v Trnave sedeli na peniazoch. 19.9.2005 mi v Ríme rektor Blaho sľúbil, že SHÚ sa otvorí. Osobne som poprosil biskupa Tondru, aby odsúhlasil žiadosť TU o ubytovanie pracovníkov SHÚ v SÚCM. Povedal, že celý projekt je zbytočný, SHÚ existuje od r. 1991 a preto netreba robiť nový. Koncom roka 2005 za riaditeľku SHÚ menovali M. Dobrotkovú. Keďže vyčerpali málo peňazí, hrozilo, že budú musieť zvyšok vrátiť do rozpočtu. Po lobovaní minister dovolil výnimočne čerpať tieto prostriedky aj v r. 2006. Výberová komisia v r. 2005 pár ľudí poslala na krátke pobyty do Ríma, v júni 2006 ich vybrala sedem. Prosil som rektora TU a riaditeľku SHÚ, aby sa SHÚ slávnostne otvoril aj v Ríme. Sľúbili to, ale až po publikovaní výsledkov. Pokiaľ viem, ani doteraz sa trnavský SHÚ v Ríme neotvoril. Dnešné rozhodnutie NR SR vítam. Je 20 rokov oneskoreným krokom vpred, ktorý by mal čerpať z doterajších skúseností a nemal by zostať, ako to v stranách koalície býva, iba ich džobom.