V r. 1968-1992 bol riaditeľom Slovenskej filharmónie, ktorá sa vtedy stala hudobným telesom, známym v celom svete. Stál pri zrode Bratislavských hudobných slávností, dlho bol predsedom festivalového výboru. Bol predsedom Slovenskej hudobnej rady, funkcionárom Zväzu a Spolku hudobných skladateľov, v r. 1990-92 riaditeľom Slovkoncertu. V r. 1968-75 bol členom výboru Medzinárodnej hudobnej rady UNESCO, v r. 1971-5 jej generálnym tajomníkom, v r. 1976-82 viceprezidentom. Bol talentovaný muzikológ a generátor nápadov. Mal encyklopedické znalosti z histórie hudby, literatúry a výtvarného umenia. Veľa publikoval a prednášal, často z hlavy, akoby bez prípravy a predlohy. Ovládal sedem svetových jazykov, v ktorých simultánne tlmočil. Napriek jeho funkciám, vždy zostal skromným človekom so zmyslom pre problémy druhých. V r. 1995 sme spolu založili nadácie Spolupatričnosť a F. Schillera na ochranu života, rodiny, vzdelania, kultúry a ľudských práv. Bol som v oboch predsedom, Laco bol podpredsedom. Zorganizovali sme veľa, aj umeleckých podujatí, on ich vymýšľal, ja spolu s inými realizoval. Neraz mi hovoril, že už dlho nebude žiť, neveril som mu. Bol som šokovaný, keď 19.9.2000 ako 68-ročný náhle zomrel. Po jeho smrti Fakty č.44 uverejnili jeho noblesnú recenziu mojej knihy Veľmi prísne tajné – ako sme boli slobodní, kde ocenil aj moje spomienky na zomrelých známych rokov 1989-99. S jeho recenziou bol uverejnený aj môj oneskorený list: "Milý Lacko, na tvoje návštevy nemocnice som si už zvykol. Vždy si sa zasa objavil, ďalej si pomáhal iným, tvoril smelé projekty a skromne stál v pozadí. Kto bude odteraz generovať umelecké nápady, s kým budem diskutovať, komu budem zbierať známky pre vnukov, kto bude sprevádzať priateľov Bratislavou a rozprávať im o jej každom kameni? Bol si fenomén „Mokrý“, chodiacou encyklopédiou, všestranne vzdelaným človekom, ktorý vedel všetko, najmä o hudbe, umení a histórii. Výborne si ovládal všetky svetové jazyky. Tvoj názor bol jasný, rozumný a zdôvodnený. Až na pohrebe som sa dozvedel o Tvojich bývalých funkciách, o ktorých si nikdy nehovoril. Bol som hrdý, že som sa mohol pokladať za Tvojho priateľa. Poznali Ťa a vysoko hodnotili vo svete, doma si bez reptania znášal ústrky od ľudí, ktorí Ti nesiahali ani po kolená. Tvoje nápady a vízie boli vždy zaujímavé a originálne. Som presvedčený, že už v nebi so sv. Cecíliou organizujete perfektné koncerty. Svoj údel si statočne niesol, so starosťami si nikoho nezaťažoval. Veril si v Boha, svedectvo jezuitu Igora Vajdu na pohrebe všetkých prekvapilo. Verím, že ten, komu si uveril, Ťa s úsmevom prijal k sebe. Budeš mi veľmi chýbať, ďakujem Ti za všetko, nikdy na Teba nezabudnem."
