Deti, vstávajte, ideme do kostola!

Všetci sa zasmiali a kúpeľňa bola plná. Keď sa ale dlho nič nedialo, povedal som: „Obliekajte sa, ideme na detskú o desiatej.“Každému do konca hry chýbalo päť minút, dievky dokresľovali dobré skutky, ktoré dajú do jasličiek. O desiatej sa prvá várka valila dolu schodmi, druhú a tretiu ešte nepočuť. Pri východe nás prekvapil lejak, zháňame dáždniky a nasadáme do áut. Do kostola sme sa dovalili až na evanjelium. Malý Jožo zahlásil: „Nevadí, aj tak nerozumiem po taliansky.“ Z kostola zoberieme texty a doma si všetko prečítame.Kázeň je o rodine, dnes je Svätej rodiny. Napadlo mi, že nielen Mária, ale aj Jozef povedal áno, keď uveril anjelovi a nechal si Máriu a dieťa. Mamy trpezlivo usmerňovali deti, ktoré si robili svoje. Gabriela a Viktória dokresľovali dobré skutky, ktoré sa akosi rozmnožili. Jožo sa hral s figúrkami na pirátov, strážil ich tiger alebo lev, odzadu to nebolo jasné. Taliani s úsmevom sledovali bitku, v ktorej ešte nebolo víťaza. Blížil sa zvonček, všetci pýtali drobné. Mal som iba päť mincí, začala diskusia, kto bude a kto nebude mať. Jožovi sa neušlo, sedel nadutý, otec mu dohováral. Nezbadali sme, že vyberačky už prešli, stádo ich zastihlo až na druhej strane. Onedlho vznikol problém peňazí pre zapálenie sviečok po omši.Zohnala sa dvojeurovka a dva jednocenty, Viktória ich dostala na starosť. Utekala k betlehemu a zapálila dve sviečky za dva centy. Dve eurá dala ostatným, ktorí pálili za svoje úmysly. Keď sa zdalo, že eurá sú vypálené, všetci sa vrátili do lavíc.Rodina s troma deťmi stihla až Sanktus, prežehnali sa a tlačili do prvého radu. Najstaršie povedalo, že je tu nuda, pretože cez prázdniny zrušili detskú omšu. Nie všetci to vedeli, prišlo dosť detí. Rodičia ich nosili na rukách, behali za nimi po kostole, poučovali ich a hrešili – talianska omša. Všetci boli na prijímaní, naši boli sklamaní, že nedávajú krížiky. Nikomu nevadilo, že teta prišla so psíkom, nemala ho kde nechať. Vedľa bol otec rodiny po nočnej, syn ho stále budil, mama dvíhala oči k nebu – taká hanba. Omša sa skončila, ľudia debatovali, lúčili sa, deti behali, rodičia a babky za nimi. Naši dali dobré skutky k jasličkám: Jožovi sa pokrčili, ale Ježiš to prečíta, aj po slovensky. Vonku čakala konkurencia žobrákov, ktorým bolo treba tiež niečo dať.Škrupulant by sa bál, či mu omša platila? Veruže áno! Boh nie je byrokrat, ktorý si robí fajky, nie je policajt, ktorý sliedi po našich chybách, nie je strašidlo, ktoré nás iba hreší a straší. Je náš otec, gentleman, ktorý pozval všetkých, najmä najmenších k sebe, lebo ich je kráľovstvo nebeské. My sme mu ich priviedli, isto vedel, že v kostole nebudú iba „dobrí“.Som presvedčený, že napriek všetkému Slováci a Taliani nezabudnú na svoje korene, že chápu, že samovražda Európy začína útokom na deti, rodinu a cirkev, ktoré si nedáme.