Európa 8.12.2008, hodnoty alebo záujmy?

Kríza v EÚ ukázala, že dozrel čas na hlbšiu diskusiu o budúcnosti Európy. Aj my chceme nielen spoločný trh, zákony a financie, ale aj spoločné duchovné, kultúrne a morálne hodnoty. Na Európu prišla globalizácia, 11. september, imigrácia, terorizmus, vojny v Afganistane a Iraku, finančná kríza, aj zemetrasenia a povodne. Stará Európy sa bojí rozširovania, masovej imigrácie, straty práce a výhod, terorizmu. Ľuďom sa nepáči centralizmus Bruselu, jeho pomalosť, byrokracia a predpisy brzdiace národné iniciatívy. Problémom je aj to, že Európa vymiera, má nízky rast populácie, ale bráni sa imigrácii, ktorá prináša problémy, ale aj jedine možné vykonanie prác, ktoré v bohatých krajinách nemá kto urobiť. Pre postsocialistické krajiny je šokom, že vo väčšine štátov EÚ vládne ľavica. V Taliansku napr. na súdoch, univerzitách a v odboroch prevládajú ľavičiari, s ktorými máme katastrofálne skúsenosti. Talian R. Buttiglione povedal: „Európa potrebuje dušu, sme národy s kresťanskými koreňmi. Európa sa po II. svetovej vojne začala budovať práve na nich. Ľavica túto víziu odmieta, v EÚ dominuje bruselská byrokracia. Politika sa musí opierať o hodnoty a princípy, ktoré byrokracia k rozhodnutiam nepotrebuje.“ Dnes je EÚ najväčším mnohonárodným trhom na svete, euro je najsilnejšou menou, štáty EÚ produkujú 20% HDP sveta. História vzniku zástavy EÚ s dvanástimi hviezdami v kruhu je menej známa. Symbolizuje to, čo chýba v preambule ÚZ: Európa má kresťanské korene, neurčujú ju hranice, ale systém hodnôt, založený na Bohu, morálke a kresťanstve. V Ríme na námestí Mignanelli stojí socha Nepoškvrneného počatia Panny Márie s 12-timi hviezdami na hlave, celkove je takýchto sôch a obrazov v Ríme tridsaťdeväť. V 12. kap. Zjavenia sv. Jána, v Apokalypse sa hovorí o „žene odetej slnkom, pod jej nohami je mesiac a na jej hlave je veniec z dvanástich hviezd.“ Dvanástka je symbolom plnosti: dvanásť bolo Jakubových synov, kmeňov Izraela, apoštolov. Rada Európy vyhlásila v r. 1949 konkurz na zástavu Európy. V súťaži sa zúčastnil aj Arsene Heitz, ktorý mal zázračnú medailu zo zjavení Matky Božej v Paríži na Ulici Ruy du Bac sestre Kataríne Laboure v r. 1830. Túto medailu nosila Bernadeta Soubirous v Lurdoch, keď sa jej 11.2.1858 prvýkrát zjavila pani v modrom a bielom – modrá symbolizuje nebo, biela nevinnosť. Heitz dal svoj návrh, modrú zástavu s kruhom dvanástich bielych hviezd komisii, jej predsedom bol Belgičan židovského náboženstva. Komisia nevedela o pôvode návrhu, v r. 1955 vybrala za víťaza Heitzov návrh, asi aj preto, že modrá a biela boli farbami štátu Izrael. Slávnostné uvedenie európskej zástavy s mariánskym symbolom bolo 8. 12.1955, na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Je to pojem, ktorý prvýkrát zaznel v Lurdoch, keď sa zjavenie predstavilo Bernadete: „Som nepoškvrnené počatie.“ Dátum vybrali náhodne, pre zaneprázdnenosť hláv štátov, ktorí po iné dni nemali čas. V tento deň, 8.12.1988, v roku tisíceho jubilea kristianizácie Kyjevskej Rusi, M.Gorbačov a R. Reagan prekvapili svet, keď podpísali dohodu o odzbrojení, čím sa začala nová éra v dejinách ľudstva. 8.12.1854 Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí. Vyhlásenie dogmy bolo tesne pred lurdskými zjaveniami, vizionárka Bernadeta o nej nič nevedela. Na 150. výročie tohto aktu, 8.12.2004 som sa zúčastnil vo Vatikáne koncertu na počesť Matky Božej, ktorá bola „bella come la luna, fulgide come il sole – krásna ako mesiac, žiariaca ako slnko“. Projekt európskej integrácie nemožno odtrhnúť od ideí patrónov Európy, ktorí v svojej dobe podstatne prispeli k porozumeniu európskych národov. Za patrónov Európy bol vyhlásený sv. Benedikt (24.10.1964, Pavlom VI.), sv. Cyril a Metod (31.12.1980, Jánom Pavlom II.), sv. Brigita Švédska, sv. Katarína Sienska a sv. Benedikta z Kríža (1.10.1999, Jánom Pavlom II.). Sv. Benedikt z Nursie (480-547) je zakladateľom benediktínov, ktorý majú na svete 40 tis. komunít. V čase rozpadu Rímskej ríše hlásal „modli sa a pracuj“, pokoj a jednotu. V histórii bolo 40 benediktínskych pápežov, kardinál Ratzinger v predvečer smrti Jána Pavla II. v najstaršom kláštore v Subiacu prevzal cenu sv. Benedikta za podporu života a rodiny v Európe. Sv. Cyril (827-869) a sv. Metod (815-885) priniesli Slovanom kresťanskú kultúru, zostavili písmo, preložili knihy a obhájili staroslovenčinu ako bohoslužobnú reč. Zodrali sa v prostredí nepochopenia, intríg, zrady a väzenia. Cyril zomrel mladý, ako mučeník pravdy, Metod po ťažkom nespravodlivom politickom väzení. Ich misiu zakázali, učeníkov vyhnali, všetko skončilo fiaskom. Zasadené semeno však vyrástlo v košatý strom. Sv. Brigita Švédska (1303-1373), pochádzala z kráľovského rodu, mala 8 detí. Po smrti manžela založila reholu, starala sa o chorých a chudobných. Žila v kritickom období Európy a cirkvi, napomínala svetských a cirkevných predstaviteľov, požadovala zmenu ich života, angažovala sa za lepší svet. Sv. Katarína Sienska (1347- 1380) bola poslednou z 24 súrodencov. Žila v čase dvoch pápežov, angažovala sa pri zmierňovaní konfliktov, kázala o sociálnych a cirkevných veciach, napomínala panovníkov, aj hierarchiu včítane pápeža. Sv. Benedikta z Kríža (Edita Steinová, 1891-1942) sa narodila v židovskej rodine ako 11 dieťa. Bola výbornou filozofkou, do 30-ky bola ateistka. V r. 1922 sa stala katolíčkou, krstnou jej bola luteránka, s matkou chodili ďalej do synagógy. V r. 1933 vstúpila do rehole karmelitánok, židovského národa sa nezriekla. Bola priekopníčkou v poslaní žien vo svete, odsúdila nacizmus, napriek etnickým, kultúrnym a náboženským rozdielom hlásala znášanlivosť. Nacisti ju vzali do Osvienčimu, kde ju v deň príchodu 9.8.1942 popravili. Slovensko bolo vždy v Európe. Iba komunistická totalita nás na 40 rokov od Európy izolovala. V r. 2004 sa teda Európska únia nerozšírila, ale sa spolu s ďalšími štátmi reunifikovala. Slovensko má v EÚ svojou históriou a polohou nezastupiteľnú úlohu: vydávať svedectvo o tom, že EÚ musí byť spoločenstvo postavené na morálke a duchovných hodnotách.