Prvýkrát som bol v talianskom Priverne v r. 2003 na otvorení výstavy obrazov Š. Roskovanyho z Košíc, ktorý predtým tragicky zahynul. Po vybavení družby s Račou som tak chodil častejšie. Na pútnikov, ktorí tam boli 5.3.2005, sa v katedrále pozerala lebka Tomáša Akvinského. Tento dominikán, vedec a teológ bol taký skromný, že ho volali nemý vôl. Vo svojich vyše 60 dielach sa snažil harmonizovať vieru a rozum. Bol vyhlásený za učiteľa cirkvi, tomizmus je základom katolíckej teológie a filozofie. Povedal, že na kolenách sa naučil viac, ako z kníh. V r. 1274 sa zastavil neďaleko Priverna v opátstve Fossanova, kde zomrel ako 49-ročný 7.3.1274. Jeho hlavu, z ktorej pochádzala jeho múdrosť, nechali tu, telo je v Toulouse. Zasa sme bývali v opátstve Fossanova. Po omši bola procesia, vpredu kríže a zástavy, za nimi dychovka. Lebku sv. Tomáša Akvinského niesli na vysokom nosiči. Modlitby a spevy prerušovala hudba aj svetskými pochodmi. Išlo sa po vyzdobenom meste, na hradbách viali zástavy. Špalier aj mladých ľudí kľačal, prežehnával sa a bozkával si prst. Aj keď niektorí nepraktizujú vieru, robia to, čo väčšina Talianov – futbalové hviezdy, speváci aj politici, ktorých to naučili ich mamy. Procesia sa zastavila v kostole sv. Tomáša, kde zbor a starý sólista pozdravili svätca. Po návrate na námestie farár s dvoma Poliakmi – františkánmi a černošským miništrantom požehnal ľudí. Pri ohňostroji začalo pršať, hrmieť, blýskalo sa a padali krúpy. Sv. Tomášovi, rodákovi z Rocca Secca pri Neapole sa však vzdala úcta, aká mu patrí. Jozef Švejcar (* 20.5.1897, + 30.1.1997) bol najstarším detským lekárom sveta. Študoval na LF UK v Bratislave, promoval r. 1921. Vybudoval tu moderný kojenecký pavilón, v r. 1932 ho v Prahe menovali za profesora. Bol členom mnohých akadémií, publikoval vyše 300 tristo prác a kníh. Bol výborným lekárom, vedcom, pedagógom a človekom. Ako 79 ročný išiel do penzie, ale na odpočinok nemal nikdy čas. V Prahe sme si padli do oka, rád sa so mnou stretal. Výbornou slovenčinou mi rozprával o praxi na Slovensku, blízky vzťah mal najmä k Martinu. Krásne hovoril o ženách a matkách, o materstve, rodičovstve a deťoch. Povedal, že ho vyformovala jeho manželka (+1977) a Slovensko. Bol znalcom ľudskej duše, obdivovateľom ženského údelu, vytrvalo chránil život detí a žien, darkýň života. Na federálnej vláde ma trikrát navštívil, aj ja som bol u neho doma. Žil skromne, mal malú penziu, aj vláda sa s tým zaoberala, minister P. Miller sľúbil pomoc. Často mi telefonoval, bol som na jeho rozprávaní vo Viole. Tvrdil, že stredoeurópska kultúra je jednou z najkrajších na svete, lebo darovala ľudstvu prekrásne plody umenia a vedy. Povedal mi: “Umenie často predbiehalo vedu. Dnes, v čase nebezpečenstva zrútenia ľudskej kultúry, najdôležitejšou v živote je žena a matka ako centrum lásky.“ Hovoril, že: „Plnohodnotná starostlivosť o dieťa je možná iba pri pozornosti celej rodine. Iba tá pri svojej celistvosti a neporušenosti dáva dieťaťu možnosť dosiahnutia najvyššieho stupňa vývoja na podklade nenahraditeľného matkinho daru: lásky. Jej bezpečnosť a trvalosť je podmienená spoľahlivou ochranou manžela a otca, ktorý ženu za žiadnych okolností nemá opustiť. V ľudskej kultúre dosiaľ nič neprekonalo kresťanský obraz Svätej rodiny ako vrcholu ľudského duchovného bohatstva a životnej krásy.“ K 95. narodeninám som mu poslal gratuláciu. Po voľbách r. 1992 mi odpovedal listom,ktorý neskromne uverejňujem: „Je mi veľmi ľúto, že na Váš list, ktorý ste mi adresovali s toľkou láskavosťou pre vážne ochorenie môžem odpovedať až teraz, keď opúšťate svoj úrad. Mal som vo svojom živote príležitosť poznať všetkých Vašich predchodcov. Uisťujem Vás, že ste vynikali nad všetkými svojou povahou, vzdelaním a činnosťou. Úplne som Vás prijal do svojho srdca tak, ako Slovensko, ktoré dalo základy môjmu životu. Budem Vám veľmi vďačný, ak mi dáte možnosť udržať s Vami a s Vašou rodinou spojenie až do konca môjho života. Môj pomer k Vám nie je konjunkturálny alebo politický,ale hlboko osobný. Vám celkom oddaný Jozef Švejcar.“ Od propagátora výživy novorodencov sušeným mliekom v 50. rokoch sa stal priekopníkom boja za dojčenie. Zdôrazňoval dôležitosť intímneho kontaktu matky s dieťaťom pri dojčení na duševný, psychický a fyzický vývoj dieťaťa. Zaviedol systém neodtrhnutia dieťaťa od matky, propagoval pôrod s otcom. Tvrdil, že priamy kontakt dieťaťa s matkou v prvých hodinách života je rozhodujúci pre vývoj citov a pocitov. Povedal, že: “Zmiznutie lásky predstavuje pre ľudstvo väčšie nebezpečenstvo ako nukleárne zbrane, pretože práve bez lásky môže dôjsť k ich použitiu.“ Poslednýkrát sme sa stretli 16.5.1993 v hoteli Devín v Bratislave. Ľudia, ktorí ho pozvali mi zazlievali, že som s ním bol príliš dlho, nevedeli sme sa rozlúčiť. P. Kratochvílová z Košíc s ním potom odvysielala desiatky päťminútových televíznych príhovorov, bolo by treba ich znova zaradiť do programu. Dielo dona Jána Bosca (*16.8.1815, +31.1.1888), zakladateľa saleziánov, patróna a učiteľa mládeže a sirôt, je dobre známe. Pri prehliadke kláštora vo Valdoccu v Turíne som nevychádzal z údivu. Bol to muž činu, plný akcií, plánov a charity. Venoval sa opusteným a bezprizorným chlapcom, známa je jeho preventívna výchova –„rozum, náboženstvo, láskavosť.“ Mal veľa nepriateľov, ktorí mu robili zle. Bol suspendovaný biskupom, nemohol spovedať. Na príkaz Leva XIII. musel biskupa odprosiť. Predpovedal (Mem. Biogr. IX, 999 a X, 59-62), že do sto rokov sa svetom „preženie mohutný uragán, neprávosť sa dovŕši a stav hriechu sa skončí, skôr než prejdú dva splny mesiaca v mesiaci kvetov a nad zemou sa objaví jas pokoja.“ Máj mal dva splny v r. 1988, 25.3.1988 v Bratislave bola sviečková demonštrácia, ktorá modlitbou bez násilia otvorila cestu k slobode. Aj keď vodné delá sviečky zhasli, v srdciach ľudí svetlo slobody ďalej svietilo, až sa rozhorelo na plameň nežnej revolúcie. Saleziáni sa venujú mládeži. 18.12.2009 oslavovali na celom svete 150. výročie schôdze vo Valdoccu, keď don Bosco s 18 mladými založil saleziánsku komunitu. Volajú ich aj „fabrikou na svätých“, majú 8 svätých a 115 blahoslavených. Kardinál T. Bertone, štátny sekretár, predseda vlády Vatikánu je tiež salezián. Vie sa o ňom, že je veľký fanúšik Juventusu, bol aj rozhlasovým reportérom ich zápasu. Vo svete je 16.092 saleziánov, z toho 10.669 kňazov, 118 biskupov a 5 kardinálov. Sú v 96 provinciách, v 129 krajinách všetkých kontinentov. Na Slovensku sú od r. 1924. Majú 245 spolubratov, z toho 180 kňazov, ktorí pracujú v 26 domoch, 19 strediskách mládeže, v 4 školách a 2 domovoch mládeže. Don Bosco bol zakladateľom učňovských škôl pre problémových chalanov, aj dnes saleziáni pripravujú učňov. Po stretnutí v Prahe zo saleziánmi z Vřesovíc u Prostějova v r. 1991 som ich pozval na poradu Ministerstva školstva do Bratislavy. Naši ich obkukávali, čo tu Česi a ešte aj kňazi chcú? Pochválil som ich za don boskovské výchovné metódy a vyzval, aby nám povedali, ako prijímajú študentov na ich učňovskú školu. Don Jan Jiříček povedal: „Uděláme pohovory a do školy přijmeme ty nejslabší, tí naši pomoc nejvíc potřebují.“ Mali ste vidieť ten šok slovenských papalášov!
