Školu, do ktorej chodil môj, vtedy asi 8 ročný hrdina, pravidelne neskoro, navštívil raz kúzelník Kio. Predstavenie sa mu veľmi páčilo, rozhodol sa tiež stať kúzelníkom s týmto menom. Obstaral si čiernu čarovnú paličku, naučil sa kúzelné slová „abrakadabraka všetkojenadraka“ a raz poobede sa za zamknutými dverami učil kúzelníctvu. Keď mu mama požičala otcov svadobný širák a dedkovho motýlika, vyhlásil, že bude mať predstavenie pre deti. Na druhý deň mama pozvala susedky s deťmi, každý dostal vanilkový puding. Izba bola plná detí, ktoré sa nevedeli dočkať kúziel. Keď sa Kio ukázal, jedno dievča vykríklo, že sa podobá na strašidlo v maku. Deti sa rozosmiali, Kio zaškrípal zubami. Všetci stíchli, aby ich nepremenil na myšky. Kio ma širák narazený na ušiach, motýlik mu smutne visel ako psí chvost, čierna vesta sa podobala na staromódny župan a gate pripomínali Laurela a Hardyho, keď lepili tapety. Susedky nadšene híkali, aby neohrozili predstavenie. Kio sa rozjasnil, ukláňal sa a mama stiahla rolety, aby bolo tajomné prítmie.Najprv mala zmiznúť koruna spod hrnčeka. Nezmizla, darmo Kio čaroval. Keď videl, že si nepomôže, povedal čáry-máry-fuk a zhasol svetlo. Deti výskali a keď sa vyjasnilo, kúzlo sa podarilo – koruna pod hrnčekom nebola. Mama začala tlieskať, niektorí sa pridali, ale Miro rozkázal: „Vyvráť si vrecká!“ Kio zbledol, ale Mira, ktorý sa mu odvážil tykať, poslúchol. Koruna, ktorá zázračne zmizla, zázračne vypadla na zem. Veľký mág sa však nedal: „Táto koruna je iná, ako tá, pod hrnčekom. Kto neverí, má smolu.“ Miro mal smolu.V druhom čísle sa objavil širák s vajcom. Kio ho položil do klobúka, niečo zamrmlal, kýval čarovnou paličkou a ušami a vyhlásil: „Vajíčko sa vyparilo z klobúka“. Miro zasa nevydržal, pribehol k stolu a klobúk si narazil na hlavu. Voľačo v ňom puklo a spod jeho vlasov vytekalo čosi žlté. Mama stŕpla, bol to tatov jediný kostolný klobúk. Kio šibol Mira čarovnou paličkou po neslušnej časti tela, ale premeniť ho na potkana sa neodvážil: „Čo sa staráš do vecí, ktorým nerozumieš!“ Miro chcel oponovať, ale jeho mama ho chytila za ruku, aby sa nestratil.Tretie číslo s kartami malo byť najlepšie. Kio ich zamiešal a jednu z nich, červené eso, ktoré sme si mali zapamätať, nám ukázal. Potom ju vsunul medzi ostatné, zamiešal ich, povedal kúzelné slová a na tretí pokus ju mal spomedzi ostatných vytiahnuť. Keď to nevyšlo ani na piaty pokus, vyhlásil: “S divákmi, ktorí si nevedia zapamätať ani jednu kartu, sa ťažko kúzli.“Keď nikto neprotestoval, Kio prestrihol motúz, zhúžval ho, povedal kúzelné slová a ... motúz zostal rozstrihnutý. Čary zopakoval, pomohol si aj paličkou, ale špagát sa sám nezaviazal. Kio si ho schoval za chrbát, sústredil sa a naozaj, špagát už nebol roztrhnutý, ale mal veľký čarovný uzol. Dal ho skontrolovať do druhého radu, pretože v prvom sedel Miro. Jedno hyperaktívne decko, vtedy sa to tak nevolalo, motúz potiahlo silnejšie a urobilo ďalšie kúzlo: uzol zmizol a špagát sa znova rozpojil. Kio sa ukláňal, ale obecenstvo pískalo. Majstrovi očerveneli uši, takže mama vyhlásila prestávku. Divákov zaviedla ďalej od Kia, aby ich nepretiahol kúzelnou paličkou po krížoch. Potom sa ho nenápadne spýtala, či ešte má nejaké kúzla. Odpovedal záporne, prestávka s malinovkou teda bola posledným číslom šou. Keď diváci odchádzali, mama sa ich spýtala, čo sa im najviac páčilo? „Puding!“, zakričali všetci.Kio má zajtra 65 rokov. Dnes je 65 rokov odvtedy, dobre sa na to pamätám, keď otec s mamou odišli do nemocnice a doma sme v prítmí sedeli so starou mamou. Vonku zúrila búrka, hromy rachotili, blesky osvecovali kníšúce sa stromy, na okná vytrvalo bubnoval dážď. Stará mama sa nahlas modlila a ráno, keď sme sa zobudili, braček bol tu.Prajeme mu všetko najlepšie, veľa zdravia, radosti zo života, mnoho tvorivých činov a nadovšetko Božie požehnanie.
