Mária

Žila v ústraní, prosto a skromne, ticho sa pripravovala na svoju úlohu. Vieme o nej málo, počas Ježišovho života a aj po ňom zostala temer nepovšimnutá, ani apoštoli o nej nepíšu. Vytrvalo sledovala svoje poslanie a splnila ho. Uverila a nepochybovala, prijala aj to, čomu nerozumela, všetko prenechala Bohu. Narodila sa v hebrejskej rodine, v mestečku plnom problémov. Jej jemnú dušu, odlišnú od iných, okolie nechápalo, isto ju ohovárali a odsudzovali. Bola z rodu Dávidovho, z ktorého sa mal narodiť predpovedaný Mesiáš. Keď jej našli ženícha Jozefa, netušila, že po zásnubách bude požiadaná o splnenie nepochopiteľnej úlohy: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha, počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš.“ Mária vedela, že slova súhlasia s predpoveďami proroka Izaiáša: má sa stať matkou Mesiáša. Nakoľko však nezabudla na svoje záväzky, smelo sa opýtala: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám.“ Ak to hovorí po zásnubách, ktoré vtedy znamenali svadbu, znamená to, že sľubom sa už predtým zriekla byť matkou, čo Jozef musel vedieť, ináč by boli zásnuby neplatné. Ak si ju aj tak vzal, mal aj on podobný sľub? Sľubom panenstva sa žena z rodu Dávidovho vzdávala možnosti, že z jej rodiny sa narodí Mesiáš. Odpoveď posla je prostá, ale ohromujúca: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.“ Splnenie túžby jej národa leží teraz v jej rukách. Mária sa nepýta na detaily a na svoju budúcnosť, ale prijíma Božiu vôľu a povie najdôležitejšie áno v histórii. Boh zostúpi na zem v podobe dieťaťa, ktoré začalo svoju životnú púť. Odkaz posla na neskoré tehotenstvo Alžbety ju zaviedol k nej. Poháňala ju aj zvedavosť a snaha o zverenie sa so svojim tajomstvom. Stretnutie žien, ktoré bez slov pochopili súvislosti, všetko vyriešilo. Alžbeta povedala: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života,“ z Máriinej duše vytryskol chválospev: „Velebí duša moja Pána ...“ a skromné dievča dodáva: „...odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia.“ Dnes už možno overiť pravdivosť tejto predpovede. Keď Jozef zbadal Máriine tajomstvo, nevedel ho pochopiť. Spýtavo a podozrievavo ju sledoval – ona trpela a mlčala. Po skúsenosti s Alžbetou vedela, že Jozef sa všetko včas dozvie. Máriin pokoj ho odzbrojoval, takto sa mohla správať iba nevinná osoba, opierajúca sa o jemu neznámu podporu. Rozhodol sa ju tajne prepustiť, ale vysvetlenie vo sne ho upokojilo. Keď z Jozefovej tváre Mária pochopila, že jej materstvo bude mať spoľahlivého ochrancu, po rozhovore oslávili svadbu a začali rodinný život. Keby Mária nemala Jozefa, ako slobodnú matku, by ju podľa zákona ukameňovali. Po rozkaze cisára Augusta sa ich srdcia zachveli, veď poznali proroctvá. Namáhavo putovali do Betlehema, kde v chudobe a v zime maštale sa Boh stal človekom. Koľko žien by dnes znieslo narodenie syna v maštali? Koľké by nereptali pri prenasledovaní, koľké by napriek všetkému, vytrvalo stáli pod synovým krížom? Koľkí muži by dnes nezištne kryli vznešenú, ale nebezpečnú úlohu svojej ženy, koľkí by vzali na plecia zodpovednosť za tak ohrozenú rodinu, koľkí by prijali úlohu pestúna s útekom do neznámej krajiny, ťažký život emigrantov a návrat tam, kde nikomu nechýbali? Mária učila Ježiša rozprávať, chodiť a modliť sa. Hral sa ako ostatné deti, neskôr rodičom pomáhal. V dvanástom roku začal žiť vlastný život, Mária pocítila, že ho začína strácať. Potom žili spolu 18 radostných utiahnutých rokov. Ježiš hobľoval drevo, pílil laty a zháňal prácu. Mária mu bola najbližším spoločníkom, dobre si osvojila jeho názory. Krajinu zrazu vzrušili chýry o Jánovi, Mária vedela, že bude predchodcom Mesiáša. Jedného dňa Ježiš upratal dielňu a odložil nástroje tak, akoby sa k ním už nechcel vrátiť. Priblížila sa chvíľa, pre ktorú prišiel na svet. Slova ich rozlúčky nepoznáme. Dni leteli a Máriu pozvali do Kaany. Ježiš tam tiež bol a na jej prosbu urobil prvý zázrak, premenil vodu na víno. Vysoko tým ocenil rodinu, ochotu pomáhať druhým prvýkrát prejavil prostredníctvom Márie. V ďalších troch rokoch bola Mária v pozadí. V Evanjeliu sa spomína iba dvakrát –keď ju neznáma žena blahoslavila a keď ju s príbuznými Ježiš neprijal. Po konflikte v Nazarete, keď pre tvrdosť srdca a nedostatok viery rodákov Ježiš nebol ochotný doma prejaviť svoju moc a preto ho chceli ukameňovať, tieň kríža doľahol aj na Máriu. Prišla posledná večera a a najťažší úsek ich utrpenia, v ktorom jej syna vydali ukrutným ľuďom. Pri poslednom stretnutí matky so zmučeným synom slová zmĺkli pred majestátom bolesti. Keď zomieral, Mária si jeho posledné slová zapamätala: „Žena, hľa tvoj syn!“ Ján dostal odkaz, ktorý patril nám všetkým: „Hľa, matka tvoja!“ Keď Ježiš pred skonaním opäť oslovil svojho Otca, temno v Ježišových a Máriiných myšlienkach sa rozplynulo a na obzore sa zajagali zore veľkonočného rána. Po pohrebe v smutnej atmosfére Máriu nik netešil, nemohli jej povedať, že aj keď Ježiš bol veľký prorok, Mesiášom nebol. Mária si však Ježišove slová pamätala a verila im. Isto v noci na nedeľu nespala, čakala a dočkala sa. Hlavnú správu ľudskej histórie o víťazstve nad smrťou povedal Ježiš ženám, ktoré ho neopustili ani pri najväčšom pokorení. Lúče slnka zlátili našu hlavnú nádej – prázdny hrob, keď k nemu smutné prišli. Zdalo sa, že všetko sa skončilo, v skutočnosti sa však iba začalo, k víťazstvu vedie len cesta obety a sebazaprenia. Mária je jednou z nás, pozná naše starosti a bolesti a preto svojmu synovi často pripomína: „Nemajú vína!“ Slováci ju po stáročia uctievajú ako Sedembolestnú patrónku, v básniach ju O.M. Lucký nazval Sedemradostnou, pretože „tieto pojmy patria spolu, ako spolu patria v našom živote chvíle neúprosnej ťažoby a chvíle útešlivej pohody.“