Na Via Margutta 51/a sme vošli na pavlač vo dvore, kde Gregory Peck a Audrey Hepburn natáčali Prázdniny v Ríme. Neďaleko, kúsok od Španielskeho námestia na najdrahšej ulici via Condotti sme boli v slávnom Antico Caffe Greco. Založil ju v r. 1760 Grék Nicola di Maddalena. Prvý v Ríme tam varil kávu, je to miesto stretnutí umelcov a intelektuálov. Navštevovali ho literáti – Leopardi, Byron, Shelley, Keats, Baudelaire, Gogoľ, Goethe, Mickiewicz, Twain, Andersen, Goldoni, politici, vedci, budúci pápeži a hudobníci – Gounod, Bizet, Berlioz, Wagner, Rossini, Liszt. Kaviareň je plná pamätných tabúľ a obrazov. Zo Slovákov v nej tvorili Ján Kollár (1844), Ján Smrek (1941) a Štefan Žáry (1944). 22.1.2003 sme im odhalili reliéf, visí nad tabuľou M. Twaina. Predtým som telefonicky zagratuloval dnes už nebohému Š. Žárymu, iba málo žijúcich básnikov má pamätnú tabuľu v Ríme. Ján Smrek v kaviarni Greco napísal báseň Roma 1941: ... Vznešené platany češe scirocco od Líbye. Na Corse d´Italia tancujú zlaté listy. Sem a tam padne z neba ťažká kvapka. Lacrimae Cristi... V tejto kaviarni, ale aj inde som stretal Thomasa Daya, Angličana, ktorý si obľúbil Rím a zostal v ňom. Bol prekladateľom Homéra, riaditeľom neďalekého domu básnikov Keatsa a Shelleyho, typický džentlmen, už nie mladý. V Caffee Greco organizoval diskusie: Starý Rím, Priateľstvo, Sloboda, Goetheho ideál. Keď ma pozval na besedu o Ríme, Talianoch a znovuzrodení, myslel som, že to bude o reinkarnácii. Vysvetlil mi, že Goethe, Stendhal, Andersen, Gogoľ, Undsetová a ďalší zistili, že v Ríme sa začína nový život, že aj ľudia, ktorých život omrzel, tu získali novú chuť do života – beseda bude o tom. Tesne pred ňou mi Thomas zatelefonoval, že besedu musí zrušiť, pretože 90-ročný priateľ u ktorého býva, potrebuje pomoc. Nezabudol dodať zdvorilosti o neobyčajnej radosti z našej poslednej konverzácie, ktorú určite obnovíme... Večer 11.2.2011 Rím zmeravel. Neapol s Hamšíkom vyhral na Stadio Olympico nad AC Roma 0:2. Reportéri plakali, giallorossi smútili a azzuri jasali, ako za čias Maradonu, keď boli majstri Talianska. Išli sme aj okolo štadióna, kde som hrával futbal s Francom Nerom, talianskym hercom v 154 filmoch. Priateľstvo vzniklo na oslavách 40. výročia medzinárodného detského domu Dona Bosca v Tivoli, bol jeho sponzorom. Zblížil nás futbal, spolu sme mali 129 rokov – tak sme sa predstavovali. Franco na oficiálnych zápasoch nastrieľal 1921 gólov. Nahrávali sme mu, aby ich dal viac – po zápase som to telefonicky potvrdzoval kronikárovi. V New Orleans Caffee sme počúvali džez, tam nakrútil svoj film Forever Blues, v ktorom džez zblížil deda s vnukom. Bola to talianska odpoveď na americký Oskarový film Milion dollars Baby. 23. novembra bude mať Franco 70, pozvem ho do Bratislavy zahrať si futbal! Nobilný Palazzo Barberini mi pripomenul večeru, na ktorú ma kedysi pozval princ Joachim Louis Napoleon Murat, prezident Unione della Nobilta Napoleonica, organizácie priamych potomkov Napoleona. Nemám ho rád s jeho vojnami, ktorými uvalil biedu na Európu, ale stretnutie mi umožnilo poznať zmýšľania týchto osobností. Jeden z nich, generál M. Iacopi poznal históriu Štefánika, tvrdil, že v Historickom armádnom ústave v Ríme sú unikátne dokumenty o jeho činnosti. Slovenskí vojaci z 1. svetovej vojny vraj bývali v Assisi, kde mnohí dostali týfus, sú tam pochovaní. Boli obľúbení, majú tam pamätnú tabuľu. Princ Napoleon Murat je ôsmy potomok princa Gioachina Murata, generála Napoleona, jeho zať, ktorý bol v r. 1808-15 kráľ Neapola a Sicílie. Býva v Paríži, je mimoriadne vzdelaný, rozumie európskej politike, bol proti vojne v Iraku. Keď v 80. rokoch navštívil Moskvu, Brežnev ho pozval do Kremľu. Upozornil som ho na 200. výročie Bratislavského mieru po bitke troch cisárov pri Slavkove. Navrhol som, aby si ho pripomenuli v Bratislave. Keď som domov poslal správu, odporúčali mi, aby som zvážil kontakty s touto organizáciou s royalistickými tendenciami. A prečo som bol teraz v Ríme? Bol som tam so 40 kresťanskými aktivistami zo Slovenska, z Fóra kresťanských inštitúcií. Pod vedením biskupa Petra Rusnáka sme putovali k hrobu sv. Cyrila. Po návšteve bazilík sme navštívili priestory pôsobenia Filipa Neriho, originálneho svätého, patróna Ríma, komunitu sv. Egídia, kandidáta na Nobelovu cenu mieru, stretli sme reprezentantov laických hnutí, navštívili Vatikánsky rozhlas, ktorý mal práve 80 rokov, slávnosť v Kolégium sv. Cyrila a Metoda a v kostole sv. Klementa na hrobe sv. Cyrila, boli sme aj na veľvyslanectvách SR a stretli sa s mnohými osobnosťami. Na nedeľnom Anjel Pána nás Benedikt XVI. pozdravil v slovenčine. Tieto zážitky si nechám na inokedy, spomienky na Rím sa nedajú zabudnúť, aj keby ste chceli.
