Počas Fuxových cvičení trpela celá rodina. Hrozné kvílenie jeho huslí vyvolávalo bolesti zubov. Husle veľkých majstrov plačú, Fuxove plač vyvolávali. Husle brata rýchlo omrzeli a začali staré pesničky: „Fuxo, cvič už konečne na husliach!“ rozkázala už po desiaty raz spoza dverí mama. „Áno, mamička, už idem, už sa pripravujem,“ odpovedal nevinne a lúštil krížovku ďalej. „Fuxo, ihneď začni s cvičením!“ zaznelo o päť minút. „Už som chcel dávno hrať, ale neviem nájsť kolofóniu.“ Odpovedal ako Paganíni a ďalej hľadal – gumičky na prak. „Okamžite hraj, aj bez kolofónie, potom si ju nájdeš!“ bolo počuť o ďalších päť minút a skutočne, z izby zazneli tóny, poltóny a picikáta, cvičenie začalo. „Prečo hráš tak falošne?“ opýtal sa spoza druhých dverí tata, ktorý ich radšej neotváral, aby zúfalé zvuky nepočul. „Nemám kolofóniu,“ chladnokrvne odpovedal Fuxo. „Tak si ju, prosím ťa, niekde zožeň!“ rozkázal mu tata. Kvílenie stíchlo a guma do praku sa hľadala ďalej. „Prečo zasa necvičíš?“ začala búchať na dvere mama. „Hľadám kolofóniu, tata mi rozkázal.“ Mama si vzdychla a pustila sa do prania ponožiek. O chvíľu za ňou prišla sestra Helena s kolofóniou: „Fuxo si ju schoval za Džonyho búdu, aby nemusel cvičiť.“ Mama mokrými rukami zobrala kolofóniu, zaniesla ju Fuxovi a vynadala mu, že jeho pomôcky obhrýzajú psy. Fuxo koktal výhovorky, pohrozil sa Helene, nakolofónioval slák a začal cvičiť etudy. Mama videla, že sa polepšil a vrátila sa k praniu. „Prečo si nenájdeš tú nešťastnú kolofóniu?“ zakričal tata, ktorý sa nemohol sústrediť na opravu písomiek. „Však som si ju už našiel.“ „Tak prečo hráš tak falošne?“ nedal sa tata. „Opýtaj sa pána učiteľa Nemravu – to je také moderné cvičenie.“ Husliam u nás nikto nerozumel, preto sme sa museli uspokojiť s týmto vysvetlením. „A okrem cvičenie nemáš aj nejaké teoretické štúdium?“ opýtal sa tata. „Mám, keď mi prikážeš, budem študovať,“ vynašiel sa Fuxo, položil husle na klavír a začal čítať Roháč. Všetci sme si oddýchli, iba mama, ktorá si zamĺknutie huslí vysvetľovala po svojom, zakričala: „Prečo zasa necvičíš?“ „Tata mi rozkázal teoreticky študovať.“ Zaznela odpoveď, ktorá mamu nahnevala. Vstúpila do študovne, kde sa práve Fuxo šermoval s Helenou. Namiesto šable držal nakolofóniovaný slák, sestra sa bránila pravítkom a kvičala ako pred chvíľou husle. Fuxo jasne vyhrával a nebyť mamy o chvíľu by Helenu prepichol. Mama schytila metlu a pokúsila sa útočníka vyobšívať, ale ten chytil husle a začal cvičiť. Mama pochopila, že nemôže mlátiť hrajúceho umelca, preto sa s Helenou vytratili. Po prvom stíchnutí huslí, ktoré na seba nedalo dlho čakať, sa všetko opakovalo...
