Hlavné osoby príbehu sú: manžel - otec (MO)manželka – matka (MM), ich dve deti (vtedy 5 a 8)svokra otca (SO)„psychologička“ (PS)súdny znalec (SZ)vyšetrovateľka (VŠ) a prokurátor (PR). MM si počkala, kým MO donesie kolaudačné papiere nového domu, ktorý práve dostaval. Vyvolala hádku, rozbila sklo na dverách a ušla s deťmi. Večer si s políciou prišla po veci, ktoré mala zbalené. Bolo dôležité, aby rozbité sklo videli policajti. O týždeň MO zavreli, vo vyšetrovacej väzbe bol 13 mesiacov. Zatkli ho o 18 hod. aj na základe výpovede PS z útulku pre týrané ženy, ktorá začala vypovedať tiež o 18 hod. Tvrdila, že jej diagnostika detí jednoznačne potvrdila ich zneužívanie. VŠ väzbu zdôvodnila tým, aby MO nepokračoval v trestnej činnosti a aby neovplyvňoval svedka - MM. Neprekážalo mu, že zatknutý nevedel, kde je MM s deťmi. Nestačila ani ochota MO bývať počas vyšetrovania mimo svojho domu a potvrdenie o náhradnom ubytovaní, ktoré priniesol jeho advokát. Napriek množstvu vážnych iregularít a sťažností, PR počas celej kauzy nič neriešila a vyšetrovanie považovala za korektné. Kým MO sedel vo väzení, polícia za dohľadu PR nechala deti absolvovať množstvo sugestívnych sedení v útulku. MO sa až po pol roku dostal k niektorým videozáznamom, z ktorých vidno, ako deti ovplyvňovali a trápili. Niekoľkí znalci sa neskôr zhodli, že deti podstúpili vymývanie mozgov, aby o MO hovorili „zlé veci“. Deti, ktoré otca milovali, sa ho po niekoľkých týždňoch „terapie“ začali báť. Hovorili príbehy, ktoré sa nikdy nestali a ktoré sa mali stať tam, kde nikdy neboli. PS vypovedala, že zneužívanie zistila doteraz každému dieťaťu, ktoré počas 4 rokov vyšetrovala. Súdny človek by nebral v úvahu jej vyjadrenie. MO mylne dúfal, že SZ, ktorý mal byť prizvaný na vyšetrenie detí, dá veci do poriadku a bude pustený na slobodu. Polícia prizvala SZ po 4 mesiacoch, keď výsluchom detí vystavených sugesciám už nie je možné zistiť nič spoľahlivé. SZ napísala o deťoch posudok s hrubými odbornými vadami (je to konštatované v inom znaleckom posudku), závery nevedela odôvodniť ani pri výpovedi na súde. Náležite ich nevyšetrila, nevypočula, len nekriticky prebrala do svojho posudku závery PS. PS aj SZ pochádzajú z toho istého mesta a „náhodou“ sa stretli v trestnom procese v inom kraji. VŠ bez odôvodnenia zamietala všetky návrhy MO na doplnenie dôkazov, ktoré sa neskôr ukázali opodstatnené. Nechránila detských svedkov pred ovplyvňovaním, hoci od začiatku mala videozáznamy s očividnými sugesciami. Nechcela ukázať MO ani obhajobe videozáznamy, ktoré mali dokázať zneužívanie, ale nakoniec boli z nich kľúčové dôkazy obhajoby. MO ich dostal po 6 mesiacoch väzby, keď nepodpísal uzatvorenie spisov, bez čoho by ho museli prepustiť. VŠ vyvíjala pri výsluchu na MO nátlak, aby nehovoril o SO, ktorá spôsobovala problémy v rodine a podľa MO organizovala aj obvinenie. SO bola 10 rokov riaditeľkou v diagnostickom centre, MO zatkli na základe „diagnostiky“ detí v útulku vedenom jej bývalou zástupkyňou. PS bola v procese neoprávnene postavená do úlohy SZ. Nemala na to vzdelanie, prax a ani licenciu. Počas vyšetrovania však s deťmi PS vykonávala úkony (diagnostika sexuálneho zneužívania, výsluch vo veci podozrenia o páchaní trestnej činnosti), ktoré náležia jedine VŠ a SZ. Napriek tomu závery jej „psychodiagnostiky“ detí a jej „Odborné vyjadrenia psychológa“ boli jediné dôkazy, ktoré MO držali 399 dní vo väzení a kvôli ktorým má dodnes zákaz styku s deťmi. Vypovedala na polícii aj na súde v kľúčovej veci, hoci na videozázname bola skutočnosť úplne iná. Pred znaleckým vyšetrením detí PS s nimi vykonala najmenej 10 manipulatívnych sedení (je to konštatované v znaleckom posudku, niektoré sedenia sú na videozáznamoch). Hovorila deťom, že otec je zlý, chorý, že ho treba liečiť a deti pred ním chrániť, používala nátlak a sugestívne techniky, čím ovplyvňovala deti ako svedkov trestného činu a marila vyšetrovanie. MO stres spôsobil chorobu, kvôli ktorej prestával vidieť na jedno oko. Od začiatku uväznenia žiadal o vyšetrenie, ale na prvé sa dostal po pol roku, po mnohých urgenciách a sťažnostiach. Dnes má trvale poškodené oko, pretože sa s liečbou nezačalo hneď. Prvé pojednávanie na súde bolo rok od zatknutia a pol roka od uzavretia vyšetrovania. Po 2 rokoch od zatknutia ho Okresný súd oslobodil, ale PR sa odvolal a Krajský súd prípad vrátil na okres. Bol prizvaný druhý SZ, ktorý vypracoval veľmi podrobný posudok. Po 4 rokoch od zatknutia Okresný súd MO opäť oslobodil. PR sa znova odvolal, argumentujúc, že bolo chybou, keď súd prikladal väčšiu váhu poslednému SZ, ako PS (ktorá nemala oprávnenie robiť nič z toho, čo robila). Napriek tomu Krajský súd po ďalšom roku potvrdil oslobodzujúci rozsudok. V procese bola PS neoprávnene postavená takmer do úlohy SZ. Nemala atestáciu, prax, skúšky ani oprávnenie na túto činnosť. Aj keď podľa zákonov nesmela vykonávať psychologické a psychoterapeutické úkony, vystupovala ako korunný svedok s jednoznačnými tvrdeniami. Tie boli v rozpore aj so skutočnosťami na videozáznamoch, ktoré sama priniesla na políciu. VŠ pol roka bránila, aby sa k nim dostala obhajoba. Množstvo chýb bolo aj v konaní polície, prvej SZ, ktorá nekriticky prebrala do posudku predchádzajúce vyhlásenia a pri znaleckom dokazovaní nič nepreverovala, aj keď išlo o 7-12 rokov väzenia a o osud malých detí vyrastajúcich bez otca. Z výpovedí je jasné, že deti mali otca rady, že jeho náhlou stratou prežívali traumu, ako keby zomrel. Kuratela nemala kompletné spisy z trestného procesu, nepoznala otca, deti ani situáciu v rodine, nebola primerane oboznámená s prípadom. Nemohla teda mať objektívny názor, napriek tomu na súde opakovane žiadala, aby obvineného odsúdili, aby sa prípad vrátil na prvostupňový súd, aby sa proces naťahoval. Nesnažili sa zistiť, čo je v záujme detí, snažili sa odsúdiť otca bez ohľadu na to, či deti zneužíval, alebo nie. MM išlo o rozvod a o získanie deti. Ak by sa rozvádzala normálne, kvôli jej psychickým problémom by hrozilo, že nedostane deti. Kriminalizácia MO obvinením zo sexuálneho zneužívania je spôsob, ako dokonale izolovať otca od detí. Pretože bol slušný občan a milujúci otec, iným spôsobom by to nedosiahla. Za krivé obvinenie zo sexuálneho zneužívania ženy zodpovednosť nenesú. Dlhoročná zástupkyňa SO v diagnostickom centre je konateľkou a odborným garantom organizácie, ktorá neoprávnene prevzala úlohu kriminálnej polície a „vyšetrovania“ detí. SO mala dobrý prehľad, ako takéto vyšetrovania a procesy prebiehajú, ako treba obviniť a pracovať s deťmi, aby povedali to, čo od nich chcú počuť. V spisoch procesu sú aj posudky MO: psychologické, sexuologické, vyšetrenie na polygrafe a falopletyzmografe. Tvrdia, že nemá ani náznaky deviácií, nie je agresívny a nemal motív zneužívať deti. Vyšetrenia na detektore lži a falopletyzmografe sa nedajú vedome ovplyvniť. Zapadli do množstva ostatných testov a vyšetrení, vďaka čomu môžu znalci tvrdiť, že výsledky majú vysokú spoľahlivosť. MO sa od začiatku snažil o vyšetrenie na detektore lži, ale polícia a súd to znemožňovali. Až v roku 2011 našiel spôsob, ako sa naň dostať. Aj keď súdy neradi uznávajú detektor lži, výsledok sa založil do spisu. Organizátori tohto procesu ťažko ublížili deťom a ich blízkym. MO má z bezmocnosti, bezprávia a poníženia poststresové syndrómy a pošpinené meno, ktoré nikto neočistí. Dnes najspoľahlivejší spôsob, ako otcovi vziať dieťa, je obviniť ho zo sexuálneho zneužívania. Vôbec nezáleží na tom, či niečo také obludné spravil. Prekážkou nie je ani výborný vzťah detí k nemu, jeho bezúhonnosť a psychologické a sexuologické posudky, ktoré popierajú akúkoľvek úchylku alebo motiváciu. MM dosiahla rozvod a to, aby sa otec odcudzil deťom a mal malú šancu znova sa s nimi zblížiť, skôr ako dospejú. Za krivé obvinenie jej nič nehrozí, pretože sa tvári, že išlo len o podozrenie. Útulok a PS nie sú nikomu odborne zodpovedné, nikto ich nekontroluje. Akreditáciu na vykonávanie psychologických úkonov vydáva MPSVR SR, sťažnosti na útulok neriešilo, nevadilo im, že pracoval mesiace bez oprávnenia a akreditáciu získal až neskôr, napriek tomu, že zástupkyňa útulku nemala nutnú prax 5 rokov. MO za posledné roky poznal viacero podobných prípadov, s ktorými v útulku postupovali podobne. Obvinených zo zneužívania detí je u nás ročne asi 100, z výskumov sa zdá, že až polovica z nich môže byť krivých. Temer všetkých odsúdia, takže ročne desiatky mužov sú krivo odsúdení na trest 7 až 12 rokov nepodmienečne. Napriek oslobodeniu, MO má stále zákaz styku s deťmi - čaká ho dlhý boj za jeho zrušenie. Teší sa na deti ale sa aj obáva, ako budú reagovať. Život však nekončí a MO ho začína znova.
