Pán učiteľ rysovania Kalvárčanov nemal rád. Raz si zmyslel, že nám skontroluje pomôcky: „Žiaci z Kalvárie si dajú na lavicu ceruzky a farbičky!“ Vytiahli sme svoje fidlátka a učiteľ prísne skontroloval predpísané parametre každej ceruzky: správnu tvrdosť, dĺžku a ostrúhanie. „Toto je ceruzka na rysovanie?“ vyučoval nás učiteľ, ktorý na každej pomôcke našiel hrubú chybu: „Túto farbičku obhrýzol zajac poľný alebo potkan domáci!“ Väčšinu ceruziek zahodil do koša a vysolil nám do žiackych knižiek pätorky. „Teraz si skontrolujeme kalvárske kružidlá.“ Polovica takýto prístroj nemala, u ostatných sa vyskytli veľké nedostatky: „Toto nemá hrot, hento je zle zastrúhané a chýba mu skrutka vzor 24, takže sa mu ramená kyvu ako slonie uši.“ Vinníci si zapísali druhú pätorku a na rad prišla kontrola krúžkovača a nulátka. Rozpačito sme sa obzerali, čo sa to od nás chce. Po ďalších guliach dostal učiteľ guráž: „Vytiahnite si pravítka, trojuholníky a príložníky!“ Jedno bolo krivé, druhé nalomené, trojuholníky mali zošúchane centimetre, príložníky boli obité od šermovania. Po zápise štvrtej série pätoriek na rad prišli tuše, redisové perá, krivítka a potom rysovací papier formátu A4, milimetrový papier a šablóna na písmená. Našťastie za tieto pomôcky sme dostali len dve bane. V závere sme museli vyložiť na lavicu rysovaciu dosku s ochranným obalom. Trieda sa vyškierala, pretože doteraz nám vystačila aj lavica bez ochranného obalu. „Ako to, že nemáte rysovaciu dosku vzor RD 23 s ochranným obalom proti poškodeniu povrchu?“ hrozivo sa opýtal učiteľ. Všetci mlčali, iba Tomáš sa prihlásil: „My máme doma iba dosku, na ktorej sa miesi cesto.“ Trieda sa rozrehotala a učiteľ sa nahneval: „Každý si do žiackej knižky napíše pomôcky na rysovanie, Tomáš ich zozbiera a ja tam zapíšem príslušné známky.“ Písanie veľkých červených pätoriek za veľkú rysovaciu dosku trvalo pre nedostatok priestoru dlho, veď sme tam už mali šesť malých. Vyzerali ako kačičky, ktoré idú s kačicou na pašu. Museli byť natlačené, pretože v žiackej knižke je miesto iba pre jednu známku. Keď sme ich tam zapisovali, miestom sme nešetrili, netušili sme, koľko kačičiek sa vyliahne. Niektoré kačičky a siedma kačica sa zmestili iba tam, kde mal byť podpis učiteľa a rodiča. Potom učiteľ povedal: „Kalvárčania vystúpia dopredu, kde im slávnostne odovzdám študijné výsledky z rysovania.“ Z lavíc vystúpilo desať krajanov a postavilo sa pred katedru. Učiteľ namosúrene držal v rukách pätorkami oťažené knižky: „Hrot ceruzky B2 má byť dlhý šesť milimetrov, vôľa nulátka najviac milimeter, pretože...“ výklad sa prerušil, lebo niekto sa zasmial: „Kto je taký drzý, že prerušuje vyučovanie?“ zaznela hrozivá otázka, ale vinníka nebolo. Nahnevaný učiteľ urobil krok smerom k nám, my sme cúvli o krok dozadu. Učiteľa to prekvapilo, urobil krok späť, aj my sme popošli na pôvodné miesto. Učiteľovi sa tango nepáčilo a a začal k nám krok po kroku postupovať. Krok po kroku sme ustupovali, a keď sme chrbtami narazili o tabuľu, niekto sa zasmial. „Tomáš, to si bol ty?“ zareval učiteľ. „Nie, pán učiteľ, ja som to nebol,“ odpovedal huhňavo Tomáš, ktorý si rukou držal nos. „A prečo si držíš nos, ty somár!“ povedal učiteľ a treskol ho žiackymi knižkami so sedemdesiatimi pätorkami po hlave. Chudák Tomáš sa začal rehotať a pustil si nos, z ktorého mu vybehol, prepáčte za výraz, pol metrový zelený sopeľ, ktorý sa mu ako chobot hompáľal. Trieda sa dusila smiechom, iba učiteľ zostal vážny. Tomáš si utrel nos do rukáva a urazene vyhlásil: „Tie päťky neplatia, pretože neboli z odpovede.“ Učiteľ očervenel, a pleskol Tomáša príložníkom po zadku: „Nech sa páči, povedz mi vetu Queteletovu-Dandelinovu!“ Tomáš sa nechápavo díval, ale pomôcť sme mu nevedeli. „Kto z Kalvárčanov vie vetu Queteletovu-Dandelinovu?“ Rozpačito sme sa mrvili a tvárili sa, že rozmýšľame. „Všetci ste práve odpovedali z rysovania a pretože ste nič nevedeli, dostávate päťku.“ Učiteľ si sadol a pod pomôcky na rysovanie napísal Veta Queteletova-Dandelinova a každému zapísal ďalšiu pätorku s troma výkričníkmi. „Čo znamenajú tie výkričníky?“ prihlásil sa Lajo. „Prvý výkričník si môžete opraviť do polroka, druhý do trištvrte a tretí do konca roka, takže na vysvedčenie dostanete čistú pätorku.“ Sadli sme si na miesto a vyučovanie pokračovalo: „Hrot ceruzky B2 má byť dlhý šesť milimetrov, vôľa nulátka...“, zaujímavý výklad sa prerušil, lebo zazvonilo.
