13.4. sme si spomenuli na 60. výročie začiatku likvidácii reholí v ČSSR. Nebývalý útok komunistov na cirkev vyvrcholil 5.5.1950, keď sa na 40 rokov ukradlo 914 kláštorov a ich mnohotisícové osadenstvo sa zavrelo na desiatky tisíce rokov do koncentračných táborov a dlhých väzení.16.4. mal Benedikt XVI. 83 rokov. Nevyberané útoky na neho pobúrili mnohých aj na Slovensku. Pápeža a cirkev si nedáme a nedovolíme ho urážať (www.zapapeza.sk).Večer 16.4. som na rádiu Slovensko 1 počúval výbornú reportáž J. Palaščáka o Ladislavovi Hanusovi, filozófovi, teológovi a historikovi umenia, ktorý si za vieru odsedel 16 rokov väzenia. Napriek tomu si udržal tvorivú iskru, pracoval ďalej, jeho testamentom je kniha Pamäti svedka storočia.17.4. si v Bojniciach Združenie kresťanských seniorov spomenulo nad hrobom Antona Neuwirtha jeho pohnutý život a 6 a pol ročné nevinné väzenie. 17 členov jeho rodiny zahynulo v nacistickom koncentračnom tábore, napriek tomu odpustil a napísal knihu Liečiť zlo láskou. 18.4. STV 2 dávala omšu za obete Barbarskej noci spred 60 rokov. V úvode farár Augustín Slaninka spočítal zločiny komunizmu, ktoré dopadli na statisíce ľudí, aj stratou zdravia, života, dlhoročným väznením a nútenou emigráciou. Arcibiskup Robert Bezák poukázal na zvrhlosť vtedajšej doby na prípadoch rehoľníka Dominika Trčku a sestry Zdenky Schellingovej, ktorých Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavených. D. Trčka si na Vianoce vo väzení zaspieval koledu, bachar ho za trest dal do studenej samotky, kde nachladol a potom zomrel. Z. Schellingovú pri vyšetrovaní zavesili na lano a vyšetrovatelia ju tak dobili, že ju poslali domov zomrieť. Podľa rečníka sa na týchto rozsiahlych zločinoch podieľalo množstvo Slovákov (dodávam: komunistov, eštebakov, policajtov, milicionárov, ich zločiny sú prekliatím Slovenska, lebo nepotrestané zlo sa vracia).18.4. prenášala TA3 veľkolepý pohreb prezidentského páru z Krakova. Prejavy, ktoré tam odzneli tiež hovorili o zločinoch komunizmu, o Solidárnosti, o dôležitosti cirkvi v morálnom marazme, vzájomnom zmierení Poliakov a zmierení Poľska s Ruskom.Televízia v tento deň priniesla aj priame vstupy z návštevy Benedikta XVI. na Malte, kde oslávil 1950. výročie stroskotania sv. Pavla. Zaujímavé bolo stretnutie pápeža s mladými, ich spevy, modlitby a otázky, aj pápežova odpoveď. Po páde komunizmu všetky postsocialistické krajiny preskočili z potápajúceho sa Titanicu na Titanic tvrdého kapitalizmu, liberalizmu, relativizmu a trhovej ekonomiky podľa hesla „trhni, čo môžeš.“ Aj hodiny tejto lode sú však spočítané. Peniaze, chamtivosť a vykorisťovanie ľudí nesmie byť našou budúcnosťou. Na rade sú slušní ľudia, ktorí vidia v politike službu, aj u nás sú, len ich treba voliť.Tieto dni tiež ukázali, že v momente môžeme všetko stratiť - majetok, život, zdravie, česť. Jeden výbuch sopky a Európa je paralyzovaná. Za všetkým je asi aj niečo iné, ako to bolo s chrípkami a epidémiami, aj s prasačou, ktorá pomohla farmaceutickým firmám, aj keď lieky ležia vo vládnych skladoch a strácajú účinnosť.Slová už viac nepovedia. Napádajú mi tie Romaina Rollanda k Bethovenovej 9. symfónii. Tam v pochodovom tempe cítime, že znejú poľnice nastupujúcich armád dobra a zla, ktoré si formujú šíky k boju. Hranice však nie sú medzi národmi, štátmi a rasami, ale ležia v každom z nás. Aj keď ešte veľa bitiek môže dobro prehrať, vojnu nakoniec vyhrá. Včera večer som zachytil na maďarskej stanici Bela Bartóka 10.symfóniu e-mol D. Šostakoviča. Autor ju uviedol v roku 1953, po Stalinovej smrti, keď nakrátko nastal v ZSSR odmäk. V diele neúprosne opísal zločiny stalinizmu. Tam kde končia slová, začína hudba, jej pravda, tajomstvo a čaro...
