Moja manželka Mária, keď si prečítala blog otca Antona, bola rada, že cirkev ma kritizuje iba za tento výrok. Prihral som mu ho na smeč, aj on mi neprihral zle. Nechcem opakovať svoje argumenty proti potratom, povedal som ich na mnohých konferenciách, v štyroch knihách ich často spomínam. V knihe Ako sme boli slobodní (1999) je téme venovaná 30 stranová kapitola. Nie som ľahostajný k tomu, že ročne sa na svete nenarodí asi 50 mil. detí, je to hanbou a škandálom 21. storočia. Máme zákony na ochranu prírody, zvierat, života zločincov, iba nenarodené deti zákony nechránia. Slovákom akoby nevadilo, že aj Slovensko vymiera, že v r. 2100 bude v Európe, aj na Slovensku, na jedného Slováka 14 Neeurópanov? Nie som v téme začiatočník. V r. 1991-92 som viedol 40 člennú federálnu komisiu pre otázky interrupcií, ktorá sa prvá po revolúcii dopracovala k dôležitým záverom. Postavenie pamätníka nenarodeným v Bratislave, druhého na Slovensku, som v r. 1997 ja zorganizoval, rovnako aj prvý pochod na Slovensku za život v Bratislave v r. 1999. Slovenské strany, ktoré 27.4.1992 hlasovaním nedovolili, aby sa Zákon o ochrane ľudského života dostal do SNR, vzápätí vysoko vyhrali voľby. Je hanbou celého Slovenska,že liberálny komunistický zákon č.73/1986 sa za dvadsať rokov slobody nezmenil ani o písmeno. Umožňuje 16 ročnému dievčaťu v troch riadkoch, bez vedomia rodičov a budúceho otca, požiadať lekára o interrupciu, ktorý ju musí vykonať. Dať do parlamentu zákon o zakázaní potratov bez dlhých diskusií so všetkými stranami, bez dlhej vysvetľujúcej kampane na verejnosti aj v parlamente, bez objasnenia, čo sa stane, keď tento zákaz začne platiť, je plesknutím do vody. Potraty sú mnohoparametrický problém, v ktorom ide o legislatívu, sociálnu politiku, výchovu k úcte k životu, osvetu a sexuálnu výchovu, zdravotnícku starostlivosť, zlepšenie ekonomických a sociálnych podmienok,podporu mnohodetných rodí, výstavbu bytov, azylových domov pre slobodné matky, organizovanie adopcie donosených detí, aj o modlenie sa za deti a prinášanie obiet. Len tam, kde sa tieto podmienky plnia, dochádza k znižovaniu počtov potratov. Zatracovanie a hrešenie, zakazovanie a moralizovanie ľudí nezmení. Šancu má iba premyslená výchova, vytrvalá osveta, sociálna podpora rodín a pozitívne kampane v prospech vhodnej klímy pre život. Úloha cirkvi je v týchto bodoch nezastupiteľná. Ak nebude cirkev nielen morálne ale aj materiálne viac podporovať rodinu a deti, ich aktivity v svojich priestoroch, onedlho budú naše nové kostoly a pastoračné centrá prázdne, lebo sa deti nebudú rodiť. Dnes treba viac investovať do ľudí ako do betónu. Výdobytkom revolúcie bolo, že umelé potraty sa uznali za hodné diskusie. Štát nemá právo rozhodovať o ľudskom živote, ale mal by rozhodnejšie vyjadriť kladný postoj k nemu. Každé dieťa je cenné, jeho príchod by mal byť radosťou. Mali by sme sa snažiť o svet, do ktorého sa narodiť bude šťastím. Aj štát musí vychovávať ľudí k úcte k životu, k pozitívnemu postoju k rodičovstvu a k mnohodetným rodinám. Aj keď počet potratov klesá, neúcta k všetkému, aj k nenarodenému životu, stúpa. Radikálne tiež stúpa používanie abortívnych tabletiek „deň potom“, sú to štatisticky nezaznamenané potraty. Odsudzujeme zlo, ale nie tých, ktorí ho často vo veľkej núdzi vykonali. Za nenarodené deti sa treba modliť, dôstojne ich pochovávať, stavať im pamätníky, prijímať ich s menami do rodín, spomínať ich pri pamiatke zosnulých, vyhradiť im symbolické miesta na cintorínoch, dávať slúžiť za ne omše a založiť inštitúciu, ktorá by sa tejto problematike venovala. Toto je úlohou najmä cirkvi. V r. 1992 časť našich biskupov odmietala aj hlasovanie kresťanských poslancov za novelizáciu platného zákona. Kardinál Ratzinger im vtedy povedal: „Kresťanskí politici môžu hlasovať aj za model obmedzenia potratov.“ Niektorí členovia hierarchie v tom období sympatizovali a volili strany, ktoré boli za Slovenský štát, aj keď boli za potraty. Keď potom prišla divoká privatizácia a iné škandály, bolo už neskoro protestovať. V demokracii, v ktorej praktizujúci kresťania a kresťanskí politici tvoria menšinu nemožno očakávať, že sa ľahko presadia zákazy veci, ktoré sú im sväté. Treba sa opýtať cirkvi, ako podporila kresťanských politikov, ktorí môžu tieto názory presadzovať v parlamente, ako podporila tých, ktorí vybavili cirkevné reštitúcie, cirkevné školy, platy katechétov a duchovných, vyučovanie náboženstva, podporu sakrálnych pamiatok, kampane za ochranu života, proti eutanázii? Bralo sa to za samozrejmé a podporovali sa aj strany, ktorých predstavitelia chodia do prvých radov kostola iba keď omšu prenáša televízia. Cirkev mala hlasnejšie reagovať aj na rozhodnutie Ústavného súdu v prospech potratov, ktoré je v rozpore s Ústavou, podľa ktorej je "Ľudský život hodný ochrany už pred narodením." Základné morálne zákony, ktoré stanovil Boh nemožno meniť demokratickou väčšinou. Kresťanskí politici po revolúcii o tejto téme často hovorili, aj keď im to odháňalo voličov. Záver článku otca Antona zdôrazňuje nutnosť „usilovania sa o úplný zákaz interrupcií na Slovensku“, o tom, ako sa to má dosiahnuť sa však nehovorí. Treba to robiť aj kázňami, to je pre 13% obyvateľov v kostoloch, ktorí dobre vedia, že interrupcia je usmrtením dieťaťa. Treba to však robiť aj inými spôsobmi, ktoré som načrtol. Slovensko má inštitút referenda, ale v otázke potratov sa ho bojí použiť. V r. 1993 mi napísal Peter Krajňák z Levoče, aby sa po zlyhaní úsilia zmeniť potratový zákon z r. 1986 uskutočnilo u nás o ňom referendum. Keď som vtedy o tom hovoril s jedným biskupom, vyslovil obavu, že referendum by skončilo v prospech potratov. Pripomínam, že ochrana života, sa netýka len potratov, ale aj eutanázie, genových manipulácií, výskumu na embryách, trestu smrti, umelého oplodnenia, ako je to v encyklike Evangelium Vitae. Predstaviteľ cirkvi mi k tomu v Ríme otvorene povedal: „Boj o potraty prehrávame, teraz sa začína boj o eutanáziu.“ V závere spomeniem ešte poznámku o postoji cirkvi v Taliansku pri referende o liberalizácii aj tak už dosť liberálneho zákona o umelom oplodnení. V júni 2005 bolo v Taliansku referendum o umelom oplodnení. Platný zákon č.40/2004 sa mal liberalizovať, čo presadzovali liberáli a ľavičiari. V zákone sa mal zrušiť zákaz výskumu na embryách, maximálny počet troch embryí vložených do maternice a mala sa vypustiť ochrana práv embrya a osôb už narodených. V odpovedi na 4 otázky sa bolo treba vyjadriť k zmenám zákona v prospech umelého oplodnenia nielen dokázateľne sterilných dvojíc, umožnenia selekcie embryí, ich generovania vo veľkom, zmrazovania a likvidácie starých embryí. Konferencia biskupov ústami predsedu kardinála C. Ruiniho odporúčala veriacim nevoliť, čím by sa nedosiahla nadpolovičná účasť, takže referendum by bolo neplatné. Pápež podporil stanovisko talianskych biskupov. Vo vyše 6 mesačnej kampani sa Taliansko rozdelilo. Ľavica bola väčšinou za, pravica proti, resp. nevoliť. Radikálne strany silno kritizovali cirkev za jej „miešanie sa“ do politiky. Referendum vyvolalo veľkú diskusiu, v ktorej sa odborne vysvetlili argumenty za a proti. Z diskusie vyplynuli zaujímavé fakty: „Kampaň nehovorila pravdu, keď tvrdila dôležitosť zmien zákona pre vedu, ochranu zdravia ženy, liečenia ťažkých chorôb. Výskum nových liečebných metód je možný aj bez použitia ľudských embryí. Dnes nie je známy jediný prípad, že by tkanivo embryí liečilo nevyliečiteľné choroby – úspechy sú len s tkanivami dospelých osôb. Doterajší zákon garantuje, že deti majú právo poznať svojich rodičov. Novou zmenou by dieťa mohlo mať aj 3-4 rodičov, podľa počtu implantovaných embryí, pretože nie je známe, ktoré z nich v maternici prežije. Zmeny by umožnili aj oplodnenie cudzími osobami, z čoho pramenia psychologické, právne a aj liečebné problémy, napr. keď liečenie dieťaťa požaduje znalosť histórie rodiča.“ Kardinál Ruini mi pred referendom povedal: „Otázky života, takúto delikátnu a zložitú tému, ktorej väčšina nerozumie, nemožno stavať na demokratickom hlasovaní. Referendum nie je vhodným nástrojom na takéto rozhodnutia. Zákon č. 40/04 bol schválený po dlhej práci v parlamente. Nezodpovedá etickému učeniu cirkvi, ale zachováva určité princípy, je na prahu tolerancie cirkvi. Cirkev nechce znásilňovať svedomie ľudí, chce ho iba osviežiť informáciami.“ Referendum sa uskutočnilo a bolo neplatné. Zúčastnilo sa na ňom len 25,9% voličov. Vo všetkých 110 provinciách sa nedosiahla väčšinová účasť, ani v ľavicovej Bologni, Perugie a Turíne. Taliansko poslúchlo odporúčanie cirkvi. Všetci ľudia s prirodzeným svedomím cítia, že ak vytneme na jar kvitnúcu jabloň, zničili sme aj tonu jabĺk, ktoré by urodila. Ak teda ukončíme život, čiže zabijeme malé embryo, zlikvidovali sme človeka, možno nového Beethovena, Michelangela či Tolstého. Na fotografii lekár Jonathan Muraskas z lekárskeho centra Loyla v USA prikladá ruku k trojtýždňovej Rumaise Rahmanovej, najmenšiemu narodenému dieťaťu sveta. V čase narodenia vážilo toľko, čo mobilný telefón (Reuters,www.sme.sk, 22.12.2004).
