26.5.2009 bolo stretnutie Benedikta XVI. s rímskou diecézou v Lateránskej bazilike. K práci laikov v cirkvi povedal: „Svetlé stránky, ktoré koncil venoval laikom neboli ešte dostatočne preložené a uskutočnené v povedomí katolíkov a v pastoračnej praxi.“
Na audiencii v stredu 27.5. sme boli blízko pápeža. Po jeho prejave o sv. Teodorovi, reformátorovi mníšského života (759-826), mu v šiestich rečiach predstavili návštevy z celého sveta. Bolo tam aj 450 Slovákov, z Kráľovej pri Senci, Belej nad Cirochou, Zemplínskych Hámrov, Košíc, Sniny - Sídliska, Bobrovca, Skalice, Liptovského Mikuláša a Ružomberka, pápež im povedal: „Prosme Boha o zoslanie darov jeho Ducha, aby sme odvážne svedčili o svojej viere. S láskou žehnám vás i vašich drahých.“ Vyskočili sme, zakričali hurá, pápež sa k nám s úsmevom otočil. O sv. Teodorovi povedal: „Zdôrazňoval lásku k práci, ako druh liturgie. Bohatstvo ňou získané má byť využité na pomoc chudobe, pretože ovocie práce má byť dobrodením pre všetkých.“
Pápež sa zvítal s mnohými biskupmi, aj so slovenským V. Filom. Potom prišiel k privilegovaným hosťom, medzi nimi bola aj M. Thacherova a podpredseda vlády SR D. Čaplovič, ktorý mu daroval kópiu vykopávky z Bojnej, ktorá potvrdzuje, že kresťanstvo na Slovensku bolo pred príchodom sv. Cyrila a Metoda. Ľuďom v prvom rade podal ruku, pohovoril s nimi a odfotografoval sa.
Pri príchode v otvorenom aute prešiel medzi ľuďmi, pri odchode bral deti do rúk a požehnával ich, viackrát zastavil pri vozíčkároch. Audiencia trvala 2 hodiny, prebehla v radostnej atmosfére, v ktorej sme cítili univerzálnosť kresťanstva a bratstvo všetkých ľudí. Najviac skupín bolo z nemecky a anglicky hovoriacich krajín.
Benedikt XVI. navštívi 26.-28.9.2009 Českú republiku z príležitosti 20. výročia nežnej revolúcie. V Ríme sa hovorí aj o jeho návšteve Slovenska v r. 2012-13, keď bude 1150. jubileum príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu.
Spolu s členmi zahraničnej spoločnosti Nemecka sme vo Vatikáne besedovali s biskupom J. Clemensom. Bol 19 rokov osobným sekretárom kardinála Ratzingera, teraz je sekretárom Pápežskej rady pre laikov. V odpovediach aj na moje otázky zdôraznil: „Laici sú dôležití a nezastupiteľní, nemôžu však nahradiť kňazov. Kresťanstvo je schopné osloviť každého človeka, keď však prídu dôsledky pre praktický život, nastane hodina pravdy, v ktorej mnohí ustúpia... Ako farár som vítal každého, kto ma navštívil, kto ponúkol spoluprácu bol dvakrát vítaní... Poznám deti, čo chcú ísť na prvé sväté prijímanie, rodičia však nesúhlasia, lebo by im kazili nedeľu... Aj mnohí mladí sa po birmovke stratia... Každý dobrý skutok a dobré slovo zostane zapísané navždy.“
Zaujímavé bolo aj stretnutie s R. Weimannom, mladým nemeckým kňazom, ktorý v Ríme robí doktorát z teológie Benedikta XVI. Patrí medzi jeho žiakov, s ktorými sa pápež stretáva, posledne s ním boli v Castelgandolfo, kde prežili spoločný víkend v teologických diskusiách.
V bazilike sv. Pavla za hradbami sme zažili večerné vešpery: 20 mníchov sa modlilo a spievalo nad hrobom sv. Pavla. Tam kde ho v r. 67 sťali je dnes kostol pri Troch prameňoch. Z blízkeho miesta, kde bol Pavol noc pred popravou, vedie tichá košatá aleja k miestu, kde mu odťali hlavu. V kúte kostola je mramorový stĺp, kde bol Pavol priviazaný a kde pred popravou zložil hlavu.
27.6. sa končí rok sv. Pavla. V ten deň bude v Ríme v bazilike Santa Maria Maggiore vysvätený za kňaza aj môj synovec Karol Mikloško.
V najkrajšom období roka, plnom vône a kvetov sme navštívili aj Vatikánske záhrady. Impozantné v nich sú 2000 ročné olivy, papagájom, ktoré do Ríma doniesol kardinál z Latinskej Ameriky sa dobre darí. Pohľad na San Pietro spomedzi pínií je nádherný. Záhrady sú vynovené, skupina na žeriave práve dávala obruče na starú vysokú píniu, aby sa nezlomila. Slovenská lipka prezidenta Kováč z r.1994 má šesť metrov, práve kvitla.
Navštívili sme aj vykopávky pod bazilikou sv. Petra. Je to veľké mestečko, najmä pohanský cintorín, ktorý sa tiahne pod zemou, ešte neodkrytý, až k Anjelskému hradu.
Ich jadrom je hrob sv. Petra, na tomto mieste bol nápis Tu je Peter. V labyrinte hrobov sme zazreli aj miesto tohto hrobu s pozostatkami, podľa testov z rokov 50-70 po Kristovi. Sprievodkyňa navrhla na tomto mystickom mieste sa pomodliť, začal som Otčenáš, všetci sa pripojili. Z katakomb sa vychádza pri hrobe Pia XII., ktorý ich po náhodnom objave v tichosti odkryl počas vojny.
Kostol Štyroch svätých korunovaných je oázou pokoja a modlitby, sú tam augustiánky, kontemplatívneho sestry. Postavil ho africký kňaz pápež Miltiades v r. 311-314 na pamiatku (podľa prvej verzie) 5 ukameňovaných z Panónie, rímskej provincie, do ktorej severnej časti patril aj kúsok terajšieho Slovenska. Boli to remeselníci s mramorom, ktorých za Diocleciána zabili v r. 284-305, pretože odmietli úctu soche boha Aesculapia. Chytá sa vás bázeň, pri myšlienke, že by to mohli byť aj naši predkovia. Iná verzia je, že kostol je pamiatkou na 4 zabitých rímskych vojakov: Severa, Severiana, Carpofra a Vittorina, ktorí tiež odmietli poklonu pohanským bohom.
Forum Romanum, Palatinum a Koloseum je pre občanov EÚ nad 65 rokov zadarmo. Aj tentokrát nás tieto miesta nadchli. Na Foru Romanum je miesto, kde ležal mŕtvy cisár Július Caesar, keď ho 14. 3. 44 zabili pod sochou Pompea. Rimania tam v deň jeho smrti dávajú kvety, aj teraz tam boli. Navštívili sme aj kostolík – Mamertínske väzenie pod Kapitolom, v ktorom bol uväznený Sv. Peter pred ukrižovaním v r. 67. Palatinum je pahorok nad Forum Romanum, kde našli v jaskyni vlčicu, ktorá dojčila Romula a Réma. Bývali tam významní Rimania, napr. Cicero, aj cisár Augustus a jeho žena Lívia, ten Augustus, za panovania ktorého sa v Betleheme narodil Ježiš Kristus. Na vrch Kolosea štyria horolezci upevňovali zástavy pred vojenskou prehliadkou. Dav ich zdola pozoroval a odmeňoval potleskom. Podrobné kontroly pred vstupom nás prekvapili, vnútri bola výstava o Rímskej ríši s menom cisára Vespaziána s najdrahšími originálmi sôch, tabulí a sarkofágov z celého sveta.
Prvýkrát som navštívili aj sídlo Francúzskej akadémie vo vile Medici. Z jej parku sú nádherné nevidené pohľady na Rím a okolie, so zeleňou a vysokými píniami. Žije tam 20 štipendistov, umelcov, medzi nimi v minulosti boli aj Berlioz, Debussy a Poussin. Rímskym tajomstvom je, že tam teraz bude Francúzske veľvyslanectvo, ktoré je od r. 1635 v nádhernom paláci Farnese, ktorý staval aj Michelangelo. Často som ho navštevoval, Taliani ho prenajali Francúzom za líru na rok, aj keď údržba stojí milióny. Francúzi ho vraj vrátia Taliansku a veľvyslanectvo budú mať v zanedbanej vile Medici.
Zastavili sme sa aj na Ponte Milvio, blízo slovenskej ambasády. V bitke na tomto moste 26.10.312 v znamení kríža zvíťazil Konštantín nad Maxentiom. Prestúpil na kresťanstvo, Milánskym ediktom v r. 313 ho vyhlásil za slobodné a založil prvý kostol nad hrobom sv. Petra. Tým predurčil Rím pre budúce centrum kresťanstva, ktoré Teodosius v r. 380 vyhlásil za oficiálne náboženstvo Rímskej ríše. Tiber, ako vtedy, ticho tečie pod Ponte Milvio, blízky trh nevedno prečo zrušili. Na moste predávajú veľké zámky s kľúčom: tí, čo sa majú radi, ho kúpia, zamknú o veľkú mrežu a kľúč hodia do rieky. Ich láska bude dovtedy, dokiaľ sa zámok neotvorí. Na Ponte Milvio je veľa ešte zamknutých zámkov...
Prvá časť článku je na http://jozefmiklosko.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=195691. Spomienky na čas, keď som bol veľvyslancom v Ríme sú v knihe: Prísne tajné - Ako sme boli Taliani (ukážky sú na http://www.jozefmiklosko.sk/ukazky/ukazky_taliani.htm ).
Fotografie sú v tomto poradí:
- Benedikt XVI. za veľkého potlesku (foto Frese, Auslandsgesellschaft Deutschland - AGD)
- Svätý Otec a jeho tajomník G. Gänswein (autor úvodu ku knihe J.Perego: Jozef a Kiko,
http://www.jozefmiklosko.sk/ukazky/ukazky_jozef_a_kiko.htm )
- Sprava: biskup J.Clemens, H.Fennekold - prezident AGD, R. Weimann (foto Frese)
- Členovia AGD na Kapitole (foto Frese)
- Pomník Cola di Rienza, zavraždeného na tomto mieste v 14.stor.
- Tu ležal 14.3.44 Július Caesar
- Strom vo vile Medici na ktorom rastú kamene
