-263 dní: Vyšetrenia ukázali hraničné tehotenské testy a malý oválny útvar na vaječníku. Maternica je prázdna, je riziko mimo maternicového tehotenstva. -256: Testy viacnásobne stúpli, oválny útvar sa výrazne zväčšil. Išlo jednoznačne o mimo maternicové tehotenstvo v 8. týždni. Mamu prijali do nemocnice so súrnym návrhom ukončenia tehotenstva pre ohrozenie jej života. Otec povedal lekárovi: „Budeme čakať, naše bábo si zabiť nedáme.“ „Ste blázni, viac sa ku mne nehláste.“ – nahneval sa lekár. Lekári mamu presviedčali, aby súhlasila s urýchleným zákrokom, aby myslela na ďalšie deti, ktoré ju doma čakajú, že je fanatička. Keď lekárovi hovorila o bábätku, povedal, že to nie je dieťa, ale koncept. Otec sa radil s kňazmi, lekármi a rodičmi. Jedni hovorili, aby to zverili do rúk lekárom, druhí navrhovali čakať: Boh život dal, môže ho aj vziať. Iní odporúčali nerobiť nič, pokiaľ mama nebude v ohrození života, alebo kým nebude jasné, že dieťa už nežije. Otec si doma otvoril Písmo, bolo o vzkriesení Lazára (Jn,11,4): „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ -255: Pri ďalšom vyšetrovaní bolo pri mame asi dvadsať lekárov: „Myslíte si, že v 8. týždni mimo maternicového tehotenstva Boh dieťa premiestni z vaječníka do maternice?“ - podotkol jeden. Mama im odpovedala: „Som pod jeho a vaším dohľadom, nechajme to na toho, kto život dal.“ Po vizite niektorí lekári rešpektovali názor rodičov vyčkať. Na podrobnom vyšetrení ultrazvukom zistili, že útvar vo vaječníku nevykazuje známky života, ani činnosť srdca, ktoré začína biť 21-dňovému dieťatku. Manželia teda súhlasili s laparoskopiou. V úplnej narkóze sa mama podrobila operácii. Cez otvory na bruchu oválny útvar odsali, bol to iba zhluk krvi. Po odsatí vždy robia aj vyčistenie maternice. Lekári sa počas operácie telefonicky spojili s primárom, ktorý poznal názory rodičov a preto kyretáž, ktorá by bábo, ak by tam bolo, zlikvidovala, zakázal. Podrobný ultrazvuk po operácii jeho prítomnosť nepotvrdil. Pri operácii sa zistilo, že začínalo vnútorné krvácanie, matka už bola v ohrození života. Navyše, úplná narkóza je počas tehotenstva veľmi riziková.-254: Po operácii mama otcovi poslala SMS-ku: „Prosím nášho anjelika v nebi, aby ťa chránil!“ Všetci si mysleli, že anjelik je v nebi, ale tehotenské testy boli stále vysoké, aj keď ultrazvuk ukazoval prázdnu maternicu. -247: Maternica bola stále prázdna, tehotenské testy boli vysoké. -244 (Vianoce): Deti a aj iní ľudia sa veľa modlili. -240: Ultrasonograf odhalil v maternici „čiernu bodku“, ktorá sa stále zväčšovala, až raz deti našli na stromčeku odkaz, že anjeli im prinesú bábo - od radosti skoro vyskočili z kože. 25.8.2003: Po radostnom tehotenstve a modlení sa narodila čierna bodka Mária. Po pôrode sa mama stretla na chodbe s dieťaťom v náručí s doktorom, ktorý ju najviac nahováral na potrat a ktorý tvrdil, že to nie je dieťa, ale koncept. Rozpačito sa jej spýtal: „Toto je ten malý zázrak prírody?“ „Áno, toto je ten veľký zázrak Boží!“ – usmiala sa mama. Lekár sa rozlúčil, ale o chvíľu sa vrátil: „Ako sa malá volá?“ „Mária!“ „To som si myslel!“ povedal doktor. Bazilika sv. Augustína v Ríme je nádherný kostol pri námestí Navona. Sú v nej augustiáni, aj Slováci, v kostole je Caravaggiov obraz Madony pútnikov, prostý pár kľačí pred Máriou s Ježišom. Je tam aj socha Mária s dieťaťom a sv. Anna, na oltári je ikona Madony s dieťaťom. Najznámejšie je však súsošie Sansovinu Mária s dieťaťom, ku ktorému sa od r. 1820 utiekajú tehotné ženy v ťažkostiach. Rimania ho volajú Panna Mária pôrodu, obklopené je množstvom poďakovaní matiek za vyslyšania. V kostole je aj hrob sv. Moniky, matky sv. Augustína. O Panne Márii pôrodu sa dozvedeli aj mama a tata. Keď sa pri nej tehotná mama modlila, zasvätila jej svoje budúce dieťa. O rok tam boli na nedeľnej omši aj s desať-mesačnou Máriou. Nevedela ešte chodiť, otec ju nosil po kostole. Vzadu, pri Panne Márii pôrodu, sa Mária zrazu pýtala na zem. Otec ju postavil, čierna bodka urobila prvých 16 krokov a kľakla si pred oltár. V septembri tohto roku ide do školy.
