Vo štvrtok úzkosť a krvavá modlitba, zrada za tridsať strieborných, trojnásobné zapretie budúceho nasledovníka, zbabelosť priateľov, ľahostajnosť davu, falošné svedectvá, surové vyšetrovanie a bičovanie, tŕňová koruna a výsmech, násilné ľudové referendum, zmanipulovaný súd a nespravodlivý rozsudok.Na konci piatkovej cesty je Kalvária, pomoc Afričana Šimona, nebojácny súcit žien, barbarské ukrižovanie, bolesť, beznádej, osamelosť, plačúca matka a krutá smrť. Očami ľudí sa všetko skončilo veľkým fiaskom. Dezorientovaní priatelia rezignovali pred triumfom zla. Temnota noci nakrátko zvíťazila. Smrť však bola iba prelúdiom vzkriesenia, rozohnali ju zore veľkonočného rána. Mária tú sobotnú noc isto nespala, čakala a dočkala sa. Ranné lúče slnka pozlátili prázdny hrob, v ktorom zaznelo: „Nebojte sa! Vstal z mŕtvych, nie je tu!“ Prázdny hrob je hlavným argumentom našej viery, je prísľubom aj nášho zmŕtvychvstania, ním sa začala nová éra ľudstva. Vzkriesený Kristus už nespomína tých, čo ho zradili a ukrižovali, díva sa len dopredu a hore, kde má o Otca veľa príbytkov pre verných.Len cez Krista možno pochopiť zmysel utrpenia. Jeho život, smrť a vzkriesenie je radostným posolstvom, ktoré nikoho nemôže nechať ľahostajným. Svojou smrťou nás oslobodil od hriechov a zmŕtvychvstaním nám otvoril vstup do nového života. Ukázal nám, že smrťou sa život nekončí, iba sa mení. Aj nás pozýva do Galilei, aby sme ho tam videli, povzbudzuje nás k prekonaniu strachu a starostí a vyzýva nás vziať svoj kríž, zaprieť sa a nasledovať ho. Lebo len on je cesta, pravda a život.Kríž je symbolom kresťanstva. Nevyhnutne patrí životu, ako povedala sv. Rozália z Limy v 16. storočí: „Neexistuje žiadny iný rebrík k výstupu do neba, iba kríž.“Ideme životom, trápime sa, bojujeme, padáme, vstávame a zasa padáme a na konci nás čaká kríž smrti, ale ak chceme aj veľkonočné ráno. K nemu sa však dá prísť len cez obetu, sebazaprenie a násilie na sebe. Len semeno, ktoré zahynie dáva stonásobnú úrodu, len cez utrpenie sa dá prísť k hviezdam.Využime sviatočné chvíle, zamyslime sa sami, aj v kruhu rodiny nad svojim životom a snažme sa v ňom niečo zmeniť k lepšiemu. Veľká Noc nám zasa dáva túto šancu, nikto z nás nevie, koľko ich ešte dostane. Prajem Vám spokojné prežitie veľkonočných sviatkov. Nech sa vám podarí precítiť opravdivú veľkonočnú radosť, ktorú nám, napriek všetkému, nik nemôže vziať. Pocítil som ju aj včera pri prenose Krížovej cesty s Benediktom XVI., s rozkvitnutými rímskymi kvetmi a stromami pri splne mesiaca nad Koloseom za prítomnosti desaťtisícou veriacich z celého sveta. Tentoraz sa konala na pozadí smutného pohrebu obetí zemetrasenia v L´Aquile. Autorom meditácií na tému zla vo svete bol indický arcibiskup T. Menamparampilo. Zastavenia krížovej cesty sa líšili od tradičných, úvahy boli aktuálne, hovorili o dnešných problémoch ľudstva, siahali na hlbinu. Pápež v závere zdôraznil, že Kristus zmenil svet nezabíjajúc iných, tým, že sám sa nechal zabiť. Cez tisícročia očaril zástupy ľudí, ktorí ho verne nasledovali. Aj keď sa ľudia po smrti Krista ponáhľali domov, aby nezmeškali veľkonočnú večeru, v surovom pohanskom rímskom stotníkovi, ktorý asistoval pri ukrižovaní, sa prekvapujúco zrodila viera, keď povedal: „On bol naozaj Boží Syn!“ A na úsvite červené zore pozlátili prázdny hrob...
