Spomienky na staré lásky

VYZNANIETÝM, ČO BOLISvoj posledný škandál urobil Jesenin v Astórii. 1Kto sčíta slzy nad sučkou s utopenými šteňatami?Višňový sad nad Čechovovým hrobom dlho nekvitollebo Novodevičie uzavreli do súdneho dňa. 2Ten nastal. Gogoľ sa zneďaleka pod fúzy usmieva,veď revízori a mŕtve duše ešte nevymreli.Časy ponížených a urazených však už skončilia „krása spasí aj Rusko“ predpovedal Dostojevsky.Nenásytný malomeštiak sa trasie pred Majakovskym 3stopäťdesiat miliónov sa dočkalo jeho výziev. Jesenin, Majakovsky, Pasternak, slávna ruská trojka, 4nemal by z nich ten, čo dávno leží pod tromi sosnami,po tridsiatich rokoch, predsa prijať Nobelovu cenu?(V Peredelkine som ho bez platnej bumašky navštívil, 5na zablatenom kladbišti mu jarabinu venoval).Onedlho by mal sto rokov. Rýchlo skončená láskaJurija a Lary sa dočká dovtedy oslávenia?(Slzy prvých minút filmu v Kodani nevysýchajúani o dvadsať rokov). Malé vĺča nad hrobom matkyzavilo, jesenný severák s dažďom stŕhal stromov šat.Sivá sova húka ponad šíre lovištia Sibíri, 6kde sa duch Prišvina, ochrancu prírody, potuluje.Lásky z Montmartru, kde ste? Bunin blúdi po Champs´elisees. 7Briezky smútia, že jeho cena tiež v cudzine zostala.(Erenburgov život, plný ľudí, rokov, mi pomohol 8 nestratiť sa v latinskej štvrti, ani v bruchu Paríža).Druhého Remizova sa sestry v kríži nedočkajú? 9Leží v ďalekom svete, jeho jazyk nik neprekoná?Ozvena staccata búrky nad Kubáňou zneje stepou.Červení, bieli? – nevie nikto, ani Arťom Vesjolij. 10Zo všetkých majstrov najradšej mám Kostika Paustovského. 11(Drahý môj priateľ, prepáč to dôverné oslovenie.Tvoju Zlatú ružu viem naspamäť. Knihy o životeneraz môjmu silu dali. Vôňa sena, krik žeriavov,jesenný ohňostroj, svit hviezd na hladine mora, odmäk,lyrická krása stredoruskej krajiny, tichý tok riek,lúky posiate červeným makom, nočný spev slávika –kto vie, koľko radostí mi tieto slová prinášali?)V nepokojnej mladosti na prahu neznámeho veku,poctivo pracoval na čase veľkých očakávaní.Cesta k slobode a spravodlivosti je vždy kľukatá,pred tvárou sixtínskej Madony tiež zabíjali ľudí.Rozprávkovú Kolchidu môj vzdialený druh nestihol nájsť,ale vieru, lásku a nádej si vždy v sebe udržal.Vieru v dobro, nádej na lepší svet, nesmrteľnosť lásky,ktorú každý deň zabijú, ale na druhý deň sa vzkriesi,neraduje sa z neprávosti, všetko znáša, uverí.(Škoda, že na vytúženú knihu o svojom živote,aký mohol alebo mal byť, mu času nezostalo).Veľký mág slova Maxim Gorkij tiež žil stred búrlivých liet. 12(Keď som poznal jeho detstvo slzil som ako prváčik).Je zázrakom, že v tme surového života prekrásnykvet sa objavil, žiariaca hviezda betlehemskej triedy.Čo všetko skúsil? Kde všade pracoval! Potom však začala vytrval. Hladné vtáča krajšie spieva ako sýte.Stará sa niekto o jeho nástupcov ako vtedy on?Majstri pera nikdy nemali a snáď ani nesmú maťna ružiach ustlaté. Ale kto sa dnes mladých zastane?Aj Tvardovskému bez návratu večné svetlo blikoce. 13(Škoda, Šukšin mi už Červenú kalinu nepodpíše). 14Zodral sa, plán nesplnil. Dnes by sa mu lepšie dýchalo!V tbiliskom parku postavili bustu aj Dumbadzemu. 15Osud obetavých ľudí – infarkt, je tomu príčinou.Len aby mu pomník nezrúcali! Veď zákon večnostinemusí večne platiť! (A kto mal vlastne vtedy pravdu? Ateista, pop, či obaja?) Bulgakov vie odpoveď! 16(Máte lístky na Tagaňku, kde Majstra s Grétou dávajú?) 17Vysocky tiež márne dúfal: „Keď ľudský vek sa predĺžil, 18tak môže zostať viac snáď času aj pre básnika.“ *Skôr však ako navždy zaspal, napísal: „Budem mať o čomspievať pred Najvyšším, budem sa mať čím pred ním obhájiť.“ **Stíchol svet, len Okudžava nie: „Gospodi, ja veruju 19v mudrosť tvaju, dajže ty každamu čivo u nivo net.“A koľkí ešte boli, o ktorých mi nepovedali?Magadan ich nevidel a rakovina nezabila. 20Stratili sa v chladnom vesmíre ako tiché kométy.Zomierali v boji za vlasť, aj v nevyhlásených vojnách.Vo večnej pamäti národov, ktoré veľa prežilinikdy nezhynú semená žízniace za vodou pravdy.TÝM, ČO SÚVraj prvé verše Jevtušenka v Sovietskom športe vyšli,ale odvtedy ako gejzír čeria stojaté vody:„Hnevá ma, že nepoznám Buenos Aires a New York.“Čím viac ho starí hania, tým viac ho mladí oslavujú.(Kto by si pomyslel, že dnes už má vyše päťdesiatky?)(Na Rasputina som si spomenul v pribajkalskej tajge.) 21Tu vznikli Ži a pamätaj a Posledné dni života.Tok riek sa predsa neotočí, Bajkal zostane čistý!(Minule o tom úprimne hovoril v televízii).Pamodaj zdravia jemu, Nasťone, aj starenke Anne.Pustil by dnes Astafjeva kádrovník babke na pohreb? 22Pamätáš, ako hovorila? „Stromy rastú pre všetkých.“Návrat z vojny mu vymodlila. Nesmie sa to zabudnúť!Srdce Ivana Drynova žiadna ťažkosť nezlomila.Obetavú Katerinu mu však mal Belov zachrániť! 23Ako sa v šírom svete darí ich devätoro deťom?Experiment Ajtmatova všelikoho provokuje. 24Piláta a Krista v Plache chvália a aj kritizujú.„Zlé to nie je, však ateista nesmie takto prestreliť!“(Požijeme, počkáme a uvidíme, kto má pravdu).S Gusikom Chandermurjanom (Dobre si meno pamätám?) 25ma osud spojil v Cachkadzore. Žlté lístie padalo,na okná Domu spisovateľov klopal jesenný dážď.Čítal mi svoje poviedky o láske, už sa brieždilo,rozprával o živote, keď bol zamestiteľ pastucha.Číslo svojej košele nepoznal, hrdo však hovoril:„To arménsky národ prvý na svete prijal kresťanstvo.“(Nikdy nezabudnem na jeho skromný bezzubý úsmev,za tmavej noci pod Araratom, tam, kde Noe pristálna korábe, kde si uctia svojich starcov a dejiny,kde sa po kamenných cestách opsidiány váľajú...)Do večných lovísk Gusik neodletel! (Cítim to istona diaľku. Pošle mi raz sľúbenú knihu aj v ruštine?)Literatúra nesmie ľudí deliť ale zjednotiť.Aj v samote sosien Peredelkina sa tvorí glasnosť.Inžinieri ľudských duší dnes stoja v prvej línii.S ich zbraňami perestrojka ráta. Vás však pekne prosím,nikdy nezabudnite, že „talent je šťastie národa!“(Sprievodca Tabidzeho rodnou chalupou sa rozplakal. 26Vedel viac, než my, aj keď obálky sa už ľahšie lepia).EPILÓGVďaka vám, verní priatelia, za vaše slová, spoločnosť,za možnosť putovania do hĺbky vašich sŕdc a duší,za radosť, silu, múdrosť, krásu a dobrotu vašich kníh,za správy z miest, kde všetci plakali, iba jeden sa smial,a aj za pstruhov blýskajúcich sa pri mesačnom svite.Nezabudnime Dumbadzeho odkaz: „Duše ľudí sústokrát ťažšie, ako ich telá. Kým žijeme, musímejeden druhému pomáhať dosiahnuť ich nesmrteľnosť.“Ľudia dobrej vôle, spojme sa, žime zákon večnosti!Len tak budeme schopní dať našim deťom plod lásky – mier.25.7.1987* preklad Milan Dvořák** preklad Lýdia Vádkerti - GavorníkováVysvetlivky:1 Sergej Jesenin - výborný ruský básnik, zomrel v r.1925 30-ročný neobjasnenou samovraždou 2 Novodevičný cintorín - sú tam pochované veľké osobnosti, keď úcta k ním rástla, zavreli ho pre "opravu"3 Vladimir Majakovsky - avantgardný básnik, zomrel v r. 1930 neobjasnenou samovraždou4 Boris Pasternak - nositeľ Nobelovej ceny za Doktora Živaga5 Peredelkino - dedinka spisovateľov, kde je pochovaný Pasternak6 Michail Prišvin - spisovateľ krás prírody7 Ivan Bunin - nositeľ Nobelovej ceny, žil v Paríži8 Ilja Erenburg - spisovateľ a novinár, autor 3 dielov Ľudia, roky, život9 Aleksej Remizov - majster ruského jazyka, autor Sestier v kríži10 Arťom Vesjolij - autor Búrky nad Kubáňou11 Konštantín Paustovsky- romantický autor mnohých diel, napr. Zlatá ruža12 Maxim Gorkij - majster pera, autor životopisnej trilógie13 Alexander Tvardovsky - šéfredaktor časopisu Novyj mir14 Vasilij Šukšin - autor Červenej kaliny15 Nodar Dumbadze - autor Zákona večnosti16 Michail Bulgakov - autor Majstra a Margaréty17 divadlo na Tagaňke - známá avantgardná scéna, kde hrával aj V.Vysocky18 Vladimir Vysocky - autor a interprét známych piesní, básnik19 Bulat Okudžava - autor a interprét piesní, spisovateľ20 Magadan - miesto množstva stalinských politických lágrov21 Valentin Rasputin - autor Ži a pamätaj a Posledné dni života22 Viktor Astafjev - autor Stromy rastú pre všetkých23 Vasil Belov - autor Zo života Ivana Drynova24 Čingiz Ajtmatov - autor Popraviska25 Gusik Chandermurjan - neznámy arménsky spisovateľ26 Galaktion Tabidze - gruzínsky básnik, zomrel v r.1959 sebavraždou