V spisoch sa dočítali, že ak sa objaví na oblohe veľká hviezda, bude to hviezda novonarodeného židovského kráľa. Uverili tomu a keď sa hviezda objavila, všetko zanechali a odišli z kľudu do neznáma. Aj keď ich všetci odsudzovali, vydali sa na niekoľko sto kilometrovú cestu z dnešného Iránu do dnešného Izraela, aby sa poklonili židovskému kráľovi. Očakávali veľkolepé oslavy, ale pod hviezdou v Betleheme našli iba chudobné dieťa. Aj keď mali svojich bohov, pochopili znamenie časov a uverili, že toto bezbranné dieťa je aj kráľ Peržanov. Padli pred ním na zem, klaňali sa mu a štedro ho obdarovali (Mt,2,1-12). Keby poslúchli výzvu Herodesa, aby sa k nemu vrátili, všetko sa mohlo vyvíjať inak. Riskovali, z ich možného fiaska sa stal historický triumf. Títo tajomní muži sú symbolom vedy, viery, vytrvalosti a pokory. V rakve v katedrále Kolína sú podľa tradície uložené ich ostatky, nad ňou je nezvyklý obraz. Traja mágovia stoja okolo dieťaťa, prvý je mladý, druhý v strednom veku, tretí starec. Tri generácie si vzájomne nekonkurujú a neprekážajú, zjednotila ich viera v nového kráľa, ktorý sa tu prvýkrát predstavil „pohanom“, zjavil sa národom, čím ukázal, že patrí všetkým ľuďom. Narodil sa zo židovskej matky, po pastieroch sa mu prví poklonili Peržania, neskôr bol plný radosti z viery rímskeho vojaka a sýrskej ženy, priateľsky prijal Grékov, čo ho hľadali, láskavo hovoril s hriešnou Samaritánkou a nechal si pomôcť niesť kríž od Afričana. Mal rád všetky národnosti, ani pri výbere apoštolov nehľadel na ňu. Štúdium, vytrvalosť, viera, obetavosť a pokora, to sú vlastnosti skutočných vedcov.Neďaleko Kolína je Bad Godesberg, kde od r. 1953 sídli nemecká nadácia Alexandra von Humboldta (AvH). Ročne udeľuje asi 500 nových vedeckých štipendií, iba asi 1% z nich sú Slováci. S bývalými 23 tis. štipendistami zo 130 krajín, medzi ktorými je 40 nositeľov Nobelovej ceny, udržuje stále kontakty. Nie je na svete organizácia, ktorá by tak výrazne ovplyvnila môj život, ako AvH. Prihlášku do nej som poslal v r. 1968. Vyplnil som tlačivá, poslal publikácie, výskumný program a odporúčania významných vedcov. Štipendium mi udelili na rok 1969, nakoľko sme čakali druhé dieťa, jeho nástup presunuli na rok 1970. Chmáry normalizácie sa už zaťahovali, po veľkým problémoch sa mi podarilo vycestovať v apríli 1970. Keď som telefonoval domov, vždy som čakal na pošte 4-5 hodín, komunisti vedeli strpčovať život. V máji 1970, týždeň po príchode rodiny za mnou, sa cesty na Západ nadlho zastavili. Počas pobytu v Mníchove som urobil základy mojich budúcich vedeckých prác. Nemci mi ho predĺžili, doma nesúhlasili, takže po 10 mesiacoch sme sa vrátili domov. Na hraniciach mi zhabali kufor náboženských kníh, 11 rokov ma potom na Západ nepustili. Moje pobyty na univerzite v Mníchove trvali počas 28 rokov celkovo dva roky, to je maximálna doba štipendia. Na moje žiadosti AvH vždy odpovedala áno. Môj šéf, prof. F.L. Bauer mi vždy po príchode dal univerzálny kľúč, ktorý pasoval do všetkých zámkov univerzity: miestností, xeroxov, počítačov, tlačiarní, knižníc, aj do jeho kancelárie. Záležalo na mne, ako tento dar využijem. Túto veľkorysosť som nikdy nezneužil, aj preto ma prijali za svojho. Prežil som tam iným nepochopiteľnú skúsenosť, hlboko v srdci zapísané puto budovania mostov medzi vedcami z celého sveta. Nezabudnem na srdečnosť, profesionalitu a charizmu národnostného, rasového a náboženského ekumenizmu, ktorý som prežil v styku s lídrami AvH. H. Pfeifer, T. Berberich a D. Papenfuss, to boli mená svetoobčanov, ktorých postoje nám otvárali oči a ukazovali, že existuje aj iný svet. Ľudí z východného bloku nepodceňovali, nepokladali ich za menejcenných, za „červených špiónov“, za stratené prípady. Dnes je cestovať po svete samozrejmosťou, za komunizmu bolo treba o každé vycestovanie mesiace bojovať, často bezvýsledne. Tvorivý pobyt v zahraničí mladého človeka dychtiaceho po nových poznatkoch mimoriadne ovplyvní a nasmeruje jeho život. Je nevyčísliteľné, čo stratili generácie, ktoré nemohli cestovať a doma žili v neslobode. Starý vedec mi raz povedal: „Všetko by som komunistom odpustil, ale to, že nám nedovolili cestovať, im nikdy neodpustím.“ Komunisti chceli kontrolovať všetko, nebrali do úvahy výrok otca kybernetiky Norberta Wienera: „Veda je nežná rastlinka a nebude naklonená záhradníkovi, ktorý si zvykol vyťahovať ju aj s korienkami, aby sa presvedčil ako rastie.“ Na mojom poslednom pobyte v Mníchove, vo februári 1998, sa zavŕšila jedna etapa môjho života. Večer, pri spomienke na 730 večerov prežitých v tichu mníchovskej izbietky u pátra Štefana Zlochu na Rambergstrasse 6, kde vznikli moje najlepšie matematické práce, som zosmutnel. Na druhý deň, tesne pred odchodom domov som dostal list z Bad Godesbergu, v ktorom ma ubezpečili, že vzťah byť Humboldťákom je lebenslänglich – doživotný. Nebola to fráza. Kontakty bývalých štipendistov s AvH trvajú, napr. v r. 2008 sa bývalí českí a slovenskí štipendisti stretli na tri dni v Prahe, klub slovenských sa stretne s prezidentom AvH Helmuthom Schwarzom v apríli 2009 v Piešťanoch. Pri stretnutí s reprezentantmi AvH som vždy prekvapený, že táto, jedna z najkvalitnejších vedeckých nadácií na svete, ktorá pokrýva široké spektrum vied –od prírodných, technických, cez lekárske a spoločenské až po teológiu, nenachádza u slovenských vedcov dostatočný záujem. Kritéria výberu sú tvrdé, ale vedcom, ktorí majú výsledky a vedia čo chcú, vrelo odporúčam prihlásiť sa do konkurzu na toto štipendium. Isto by sa dalo pripraviť aj stretnutie záujemcom o štipendium s prezidentom AvH v Piešťanoch. Vo Varšave na rodnom dome Marie Curie – Sklodowskej, dvojnásobnej nositeľky Nobelovej ceny za výskumy radioaktivity, je napísané: „Patrím k tým, ktorí sú presvedčení, že veda je niečo veľmi krásne.“ Som rád, že 27 rokov môjho života som sa o tom mnohokrát presvedčil. Všetkým, ktorí to myslia s vedou vážne a napriek ošiaľu z rýchlych a lacnejších úspechov v iných odboroch pociťujú naliehavú tvorivú vášeň k vedeckej práci, odporúčam nezabudnúť, že v Nemecku existuje nadácia Alexandra von Humboldta, ktorá veľkoryso podporuje talentovaných vedcov aj zo Slovenska. (Viac o nej nájdete na stránke www.humboldt-foundation.de, mail select@avh.de ).
