Slnko už zapadlo, deň sa schýlil. Dym a opar hmly sa tiahne pri zemi, vôkol sa rozprestiera krajina plná spomienok. Majestátne ticho prerušuje krákoranie vrán. S nenávratnosťou týchto chvíľ odlietajú kamsi ďaleko. Po bielom poli beží vyplašený zajac.
Pomaly sa zotmelo, v diaľke blikocú teplé svetielka. Jedno sa zapaľuje od druhého, horizont už svieti láskou ľudských sŕdc.
V čistote chladného ovzdušia sa trbliece prvá hviezda, o chvíľu ich je plná obloha. Isto sú medzi nimi aj svedkovia betlehemských udalostí spred dvetisíc rokov. Možno, že ich svetlo, vtedy vyslané sa teraz ligoce v krištáľoch snehu. Z nekonečnosti priestoru v Svätvečer hýbe ľudskými srdcami akési tajomné žiarenie - prináša pokoj ľuďom dobrej vôle.
Vyšiel mesiac, hviezdy zbledli. Čerstvý vietor umýva spokojnú krajinu, prináša so sebou tmavé oblaky. Osvetlenie polí vystriedalo tajomné prítmie.
Mesiac a hviezdy zmizli, v holých korunách topoľov sviští vietor - ticho večera však neruší. Ďaleko zapískal vlak, každý sa dnes ponáhľa domov. Nad krajinou visí veľkolepé ticho, čas plynie, pomaly sneží, v tme počuť šušťanie vločiek padajúcich na odpočívajúcu zem.
Začala Tichá, Svätá noc. Svetlá vianočných stromov šíria svetom lásku a radosť. V diaľke znejú zvony, ich hlas prináša na svojich krídlach kyticu spomienok.
Cesta na Polnočnú, mrazom umytý vzduch a vôňa kadidla s vôňou jedličiek vytvárajú tú jedinečnú atmosféru, na ktorú sa celý rok tešievam. „Nebeská brána otvára sa dokorán, anjeli letia z neba dolu, dnes narodil sa Kristus Pán.“
Všetkým ľuďom dobrej vôle prajem požehnané a radostné Vianoce.
