Ja, Herodes Veľký, Vás žiadam o pomoc pri rehabilitácii za čin, ktorý som vykonal pred skoro 2000 rokmi v Betleheme. Priznávam sa, že som zabitie niekoľkých detí do dvoch rokov vykonal s plným vedomím. Odvtedy čas zahladil v histórii aj omnoho väčšie zločiny, na môj sa však nezabúda. Žiadam, aby moje meno prestalo byť symbolom najväčšieho zločinu voči nevinným deťom, veď som už bol odvtedy, a najmä v súčasnosti, mnohokrát prekonaný. Ľudia mojej doby boli barbarmi. Bál som sa o svoj trón, na ktorom som sedel len z milosti Rimanov. V každom som videl nepriateľa, všade som videl len úklady. Vraždil som, ale keby som žil teraz, našiel by som si odborníkov, ktorí by mi priznali chorobnú úchylnosť a zbavili by ma zodpovednosti. Myslíte, že som si vtedy nemohol dať schváliť zákony, ktoré by moje činy schválili? Nemal som žiadne vzdelanie, nevedel som nič o humanizme, nepoznal som kresťanstvo, nevedel som, že Boh je láska a ľudia sú Božie deti. Svoj čin som nevykonal sám, ale ho vykonali na môj rozkaz žoldnieri. Nevymýšľal som si preň pokrytecké mená, jasne som im povedal: Choďte a pozabíjajte ich! Ľudia 20. storočia, ktorí na mňa s opovrhnutím spomínate, čoho sa vy dopúšťate? Bude i voči Vám história taká prísna? Dvetisíc rokov sa ľudia trápili, vzdelávali a prekonávali barbarstvo, básnici, umelci, filozofi a vedci vytvárali kultúru a humanizmus. Vy, dedičia kresťanstva, sú vaše bezbranné deti bezpečnejšie proti vášmu egoizmu? Len v Európe ich ročne likvidujete milióny, nevinných, nenarodených, umlčaných, ktorým nebolo dovolené vysloviť slovo mama, usmiať sa, ani zaplakať, iba žalovať. Prerušenie? Čoho? Nie života? Teda zabitie, aby sme si hovorili pravdu do očí! Ach Betlehem, akou malou epizódkou si zostal! Tam matky aspoň zúfalo bránili svoje deti, tu na ne žalujú pred lekárom, že im ohrozujú pohodlie. Žiadajú ich odsúdiť a popravu nezverujú tupým žoldnierom, ale vzdelaným odborníkom, ktorí roky študovali spôsoby chránenia ľudského života. Tí istí ľudia sa potom nadšene skláňajú nad kvetom, s pohnutím počúvajú hudbu a s láskou, o ktorú ukrátili svoje deti, hladkajú svojich psov. Rozciťujú sa nad deťmi, ktoré umierajú hladom a s dojatím na Vianoce hladia na nemluvňa v jasliach. Nezabúdajme však, že tomu dieťaťu, kvôli ktorému som vraždil, bola daná všetka moc na nebi a zemi.Dúfajúc v priaznivé vybavenie mojej žiadosti Herodes Veľký Neviem, ako nakoniec rehabilitácia, ktorú som kde-kade poslal, dopadla. Zo svojho úradu som potom odišiel, ale táto téma vo mne rezonuje stále. Všetci ľudia cítia, že ak vytneme na jar kvitnúcu jabloň, zničili sme aj tonu jabĺk, ktoré by urodila. Ročne sa na svete vytne asi 50 miliónov pučiacich jabloní, je to hanba a škandál. Akoby sa denne zrútilo 235 veľkolietadiel, každé so 466 deťmi na palube. Podľa nie najnovšej internetovej štatistiky na svete takto zahynulo 1 263 836 946 detí. Každému z tejto miliardy začalo biť srdce medzi 18. a 25. dňom, iba Boh vie , koľko budúcich géniov a talentov sa takto nenarodilo. Umelé potraty sú zložitým mnohoparametrickým problémom. Závisia nielen od zákonov, ale aj od sociálnej politiky, výchovy k úcte k životu, od osvety a sexuálnej výchovy, aj od antikoncepcie, od zdravotníckej starostlivosti, ekonomických a sociálnych podmienok, podpory mnohodetných rodín, výstavby bytov, azylových domov pre slobodné matky, atď. Zatracovanie a hrešenie, zakazovanie a moralizovanie ľudí nezmení. Ani zmena zákonov nič nevyrieši, ak sa nezmenia ľudské srdcia. Odsudzovať treba zlo, a nie tých, ktorí ho z rôznych dôvodov, často v núdzi, vykonali. Šancu má iba premyslená výchova, sociálna podpora rodín a pozitívne kampane v prospech vhodnej klímy pre život. Dnes ešte Slováci nevymierajú, aj keď sme s počtom narodených detí na chvoste Európy, pretože starí ľudia žijú dlhšie. Je výdobytkom revolúcie, že táto téma sa uznala za hodnú diskusie. Štát nemá právo rozhodovať o ľudskom živote, mal by vyjadriť rozhodnejšie kladný postoj k nemu. Každé dieťa je cenné, je zázrakom, jeho príchod by mal byť radosťou. Záverom poznámka pre veriacich: Za nenarodené deti sa treba modliť, dôstojne ich pochovávať, stavať im pamätníky, prijímať ich s menami do rodín, spomínať ich pri pamiatke zosnulých, vyhradiť im symbolické miesta na cintorínoch, dávať slúžiť za ne omše a založiť inštitúciu, ktorá by sa tejto problematike venovala. Veľmi zaujímavým je aj nový pápežský dokument z 19.4.2007 „Nádej pre deti, ktoré zomierajú bez krstu.“ Je na internetovej stránke Vatikánu, komentár k nemu je na mojej webovej stránke a v mojej knihe „Odtajnené po 60 rokoch.“
Žiadosť o rehabilitáciu
Včera bol Deň ľudských práv, 60. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Je to najvýznamnejší dokument OSN, opierajúci sa o prirodzené právo a morálku. Vyhlasuje rovnosť ľudí, ich dôstojnosť, právo na život, voľný pohyb, vlastnenie majetku, slobodu myslenia, prejavu, svedomia a náboženstva, právo na sociálne zabezpečenie, na prácu, vzdelanie, kultúru, rodinu deklaruje za prirodzenú a základnú jednotku spoločnosti. V r. 1948 si ľudstvo po útrapách 2. svetovej vojny uvedomilo, že len návrat k morálke a hodnotám mu zabezpečia mier a prosperitu. Svojho času som ako podpredseda vlády pre ľudské práva našiel v predvianočnej pošte list, v ktorom sa na mňa obracal občan H. Veľký so žiadosťou o rehabilitáciu. Po revolúcii bolo veľa oprávnených žiadostí o rehabilitáciu, táto však bola mimoriadne zaujímavá. Súvisela s 28.decembrom, pôvodne som ju chcel až vtedy zverejniť. Na radostnú atmosféru Vianoc si však nechám inú tému a žiadosť o rehabilitáciu pána Veľkého uverejním teraz:
