Čo sa to stalo, prihodilo?

„Pravica“ si túto situáciu vykoledovala. Po nesúrodej a o všetko sa hádajúcej koalícii sa vzdala vlády. Nepochopila realitu tejto krajiny: jej smerovanie doľava, spoliehanie sa na štát, nevzdelanosť, tradičné ale plytké kresťanstvo, manipulovateľnosť médiami, marketing umelo vyvolaných potrieb, neschopnosť vlastného názoru, túžba po vodcovi, ktorý všetko vyrieši, nechápanie domácich a zahraničných súvislosti, neodpúšťanie úspechu, závisť aj tým, ktorým sa podarilo čestne zbohatnúť. „Pravica“ nepochopila, že po veľkých úspechoch SMER-u v komunálnych, regionálnych a prezidentských voľbách, je naša situácia iná, že tvrdá trhová ekonomika, „trhni, čo môžeš“, nám nesedí, že čakanie na stály rast ekonomiky a až následné riešenie existenčných problémov ľudí je samovražda v priamom prenose. Ficova populistická otázka: „Čo ste urobili v prospech ľudí, ktorí majú 250 Euro dôchodok a 450 Euro plat?“ nebola celkom neoprávnená. Opierala sa o aj o to, že 42% ľudí, ktorí chodia denne na omšu volia Smer. Teraz sú aj oni spoluzodpovední za smerovanie tejto krajiny. Nevadili im tendre, emisie, gorily, mýto ani predražené diaľnice. Keď hore komínom v r. 2006-10 vyleteli miliardy, nezdalo sa im to „nekresťanské“. Slovensko myslí ľavicovo už vyše 60 rokov. Po pol milióne komunistov sa zľahla zem, dnes vyše milióna spoluobčanov, temer každý druhí, aj časť cirkevnej hierarchie, bude mať vládu svojho gusta. Pred voľbami sme mali blbú náladu hecovanú médiami, ktoré sa miesto analýzy volebných programov venovali škandálom. Asi 70% voličov preukázalo nespokojnosť so smerovaním Slovenska. Vadila im najmä zlá ekonomická situácia, pokles životnej úrovne a nezamestnanosť. Korupcia bolela iba 8,3% obyvateľov, po Gorile to bolo 12%. Veď je to celosvetový problém, z cudzieho krv netečie, v tomto vlaku sa vezieme všetci a aj keď nedostávame štátne megazákazky a eurofondy, chodíme k úradníkom, lekárom a aj k remeselníkom, od ktorých dostávame otázku „Urobíme to bez DPH?“ Kto im povedal nie, kto kričal, že okrem finančného Eurovalu potrebujeme aj morálny? 70 rokov nepotrestaného zla na Slovensku sa stále vracia. Hriechy minulosti sa odpustia iba tým, ktorí úprimne ľutujú a v prípade krádeže a korupcie každú nepoctivú korunu vrátia. Pri hlbšom zamyslení – 10. marec nedopadol najhoršie. Dve nacionalistické strany sú mimo parlament, 99% získalo 1%, Mojsejevova získala viac ako Mečiar. Zodpovednosť za Slovensko prevezme SMER, ktorý zaručuje „istoty“ - Slovensku to stačí. Strany „pravice“ stratili 435 tis. hlasov, ktoré ležali na zemi. KDH získalo 43 tis. od SDKÚ, 13 zo Smeru, 13 od SAS, OLNO kvôli kresťanom na svojej kandidátke nám vzalo 25 tisíc hlasov. 140 tisíc voličov - 62%, volilo KDH aj v r. 2010. 20 tis. voličov KDH z 2010 neprišlo voliť. Aj tak sme sa stali druhými s nárastom 10 tis. hlasov. Ak by v OLNO zostali kandidáti KDS a OKS, ktorí napriek zbytočnému odstúpeniu získali desaťtisíce krúžkov, bolo by to horšie. Na Figeľa útočili média denne temer dva roky. Vydržal, v konci na antibiotikách behal po Slovensku a večer „oddýchnutý“ vystupoval v televízii. Lipšic odvážne bojoval proti korupcii, nešlo o jeho krúžky ale o život. Jeho tvrdohlavé držanie sa „pravicovej“ koalície však bola chiméra. KDH malo viac zdôrazniť, že nie je pravicou, je stredopravou stranou, ktorá sa po 15 rokoch odpútala od modrej SDKÚ a jej tvrdej pravicovej politiky. Názor Jána Čarnogurského, že KDH je bližšie Smeru ako SAS, má racionálne jadro. Smer bol pasívny, neurobil minulé chyby negatívnej kampane. Ak sa poučí z minulosti, má šancu, využiť ju nebude ľahké. Bude ovplyvnený finančnými žralokmi a lobistami, nebude však zaťažený zvadami s koalíciou a tlakom mimovládnych organizácií, ktoré chcú s málom zodpovednosti veľa ovplyvniť. Vláda jednej strany sa však ani v socializme, ani za Mečiara neosvedčila. KDH sa bude snažiť o jej konštruktívnu opozíciu, pochváliť dobrú vec však neuškodí, aj keď vyjde z druhej strany.Moje prekrúžkovanie do parlamentu v 73 rokoch v Európskom roku aktívneho starnutia symbolizuje, že aj starí majú v tejto spoločnosti svoje šance, že ich osud nemusí byť iba vysedávaním v Domovoch dôchodcov. Dostal som veľa gratulácií, najviac sa mi páčila od blogera Borisa Burgera: „Nebuď v parlamente žiarlivý a buď láskavý aj k tým, ktorí nezdieľajú tvoj pohľad na svet, a ktorí ti nerozumejú.“ Chcem prispieť k jednote Slovenska, obrusovať hrany a podľa svojho svedomia prispievať k zlepšeniu situácii ľudí. Nebudem politický korektný, poviem, čo si myslím, budem sa zastávať najmä opustených a zabudnutých. Budem sledovať dopad zákonov na seniorov, na deti, mládež a rodinu. V zahraničnom výbore budem podporovať naše členstvo v EÚ, ktoré je základom našej ekonomickej úspešnosti, avšak nebudem slepo nasledovať politiku, ktorá by bola proti našej národnej suverenite. V ďalších článkoch sa viac budem venovať súčasnosti a parlamentu. Treba vysloviť uznanie Pavlovi Hrušovskému, ktorý v ťažkej situácii veľkoryso a na úrovni doviedol NR SR k demokratickému odovzdaniu moci víťazom volieb! Prajem Vám, aby ste v kruhu rodiny a iných spoločenstiev prežili radostné chvíle veľkonočného posolstva, ktoré nech je povzbudením do Vášho života.