Ján Figeľ a jeho byt – fuj!?

Jánovi Figeľovi nemám čo pochlebovať. Nikdy som od neho pre seba nič nechcel a už ani nebudem. Pravdu povediac, nechce sa mi túto story ani veľmi sledovať, je to ako 99% filmov v televízii, stačí minútu pozerať a viete všetko: kto, s kým, kde, prečo, a čo z toho bolo. Keď sa však povie A, malo by sa povedať aj B, C a ďalšie písmena. Táto kauza mi pripomína diskusie okolo Michaela Jacksona. Za 5 minút sa zabudlo na všetko, čo pre tento svet urobil a kydalo sa na neho všetko zlé a nedobré. Hurá, už sa nemohol brániť! Túto hru neprijímam! Ján Figeľ nie je Ferko Mrkvička. Bez neho a bez Mikuláša Dzurindu, by Slovensko ešte nebolo v Európskej únii. Po znovuzjednotení Európy o 10 kandidátskych štátov k 1.1.2004 je v EÚ siedmy rok ticho. Keby nás vtedy neprijali, boli by sme sedem rokov v ofsajde a na Bergu by sme doteraz vystávali kolóny v predklone pred rakúskymi colníkmi. Kedy bude ďalšie rozširovanie EÚ nevedia ani v Bruseli. Slovensko bolo kvôli Mečiarovmu bačovaniu v dvojročnom sklze oproti ostatným štátom. Bola to stratená, nedobehnuteľná varta. Už s nami, s čiernou dierou Európy, nerátali. Figeľ, ako hlavný vyjednávač, vtedy v rekordnom čase a s enormnou námahou dojednal v Bruseli 31 prístupových kapitol, obrovské množstvo dokumentov, dohôd a prísľubov, na ktorých participovali všetky naše ministerstvá. Zjednotiť ich pohľad, názory tisícky odborníkov a presvedčiť bruselskú byrokraciu, každý týždeň cestovať veľakrát do Bruselu a naspäť, rokovať a zasa rokovať, to by málokto dokázal. Ján Figeľ to dokázal! Už sa na to zabudlo a preto to pripomínam. Keď prechádzal cez Bratislavu, fakt, mohol bývať v Hiltone, alebo pod mostom, aj so svojou rodinou, ktorá ho vídavala takmer len na Vianoce. A spomenúť treba aj Mikuláša Dzurindu. Žiadny premiér kandidátskych štátov ani štátov EÚ nevydržal v svojom kresle osem rokov. Bol medzi premiérmi EÚ veľmi populárny, neraz som to zblízka videl na summitoch EÚ a na rokovaniach o NATO. Keby tam bol Mečiar alebo Fico, nie sme v EÚ, v NATO, v Schengene, nemáme Euro, atď. Aj podstatné prípravy na Schengen a Euro boli ešte urobené za neho. Všetko by bolo, priatelia, ináč, darmo všetci kričia o nejakom byte v starom baraku Starého Mesta. Jan Figeľ nie je Ferko Mrkvička, ešte raz to pripomínam. Vtedy bol rádovým členom KDH, ktorý urobil pre Slovensko kľúčovú prácu! A na vyše päťročnú činnosť európskeho komisára by sa kto z Vás, milí kritici, cítil? Staré Mesto každoročne dávalo uchádzačom veľa bytov. Netušil som, že nejaké má. Asi tak robia aj iné zastupiteľstvá, primátori a starostovia. Chvalabohu, že to robia, iba kritéria by mali byť jasné a rozhodovanie by malo byť asi v rukách anjelov, ktorí sú spravodliví a neúplatní. Dúfam, že Starému Mestu nemusel Figeľ ani veľa písať prečo potrebuje nejaký byt, prečo v centre, aké sú jeho dôvody a zásluhy, bolo a je to úplne jasné! Státisíce ľudí na Slovensku dostali byty za podobné ceny ako on. Bolo to vtedy zákonné gesto štátu, riadená a veľkorysá privatizácia bytov. Mali sa od každého pýtať trhové ceny? Byty boli určitý čas, tuším 10 rokov, blokované na predaj. Investigatívnym novinárom nevadí, že ich desiatky tisícou ľudí potom predalo za 30-50 násobky zaplatenej ceny? Odteraz bohatším odporúčam, aby v Lidli alebo Tescu vždy radšej zaplatili desaťkrát viac toho, čo od nich pýtajú, pre istotu, aby nebol škandál.PS1: Ján Figeľ požiadal mesto o byt v roku 1996. Kým mu ho pridelili, býval v troch podnájmoch s manželkou a tromi, neskôr so štyrmi deťmi (myslím, že mal aj dve cudzie deti v pestúnskej starostlivosti alebo v adopcii). Byt mu bol pridelený v r. 2000, ponuku na odkúpenie týchto bytov dostali naraz všetci nájomníci za rovnakú jednotkovú sumu. PS2: Dopisujem knihu a teda nemám veľa času. Včera som do dnešnej našej atmosféry hodil na blog recesný článok o charakteristike politických strán a podnikateľov vo svete, na obsahu ktorého sa v Nemecku dlho rehotala plná sála. U nás všetci plačú, čo už?