Je možný rozvod iba dohodou pred notárom?

Vďačím Národnej rade a aj iniciátorom zákona za to, že sme si mohli o tejto problematike pravdivo podebatovať. Zajtra je svätého Petra a Pavla, všetkým oslávencom blahoželám. Pred 2000 rokmi svätý Pavol povedal, že „manželstvo je veľké tajomstvo.“ Budem mať o dva roky zlatú svadbu, všetkých vás na ňu pozvem. Za tých štyridsaťosem rokov môžem potvrdiť, že manželstvo je tajomstvo. Nemusíme hneď všetko vedieť a všetko vyriešiť, aj tak mnohé nepochopíme a nevyriešime. Môj o rok mladší brat doporučuje manželom čiastočnú hluchotu a čiastočnú sklerózu. Hluchotu, aby všetko nepočuli a sklerózu, aby zabudli, čo bolo včera. Ľúto mi je ľudí, ktorí sa trápia a sužujú - týka sa to aj manželov v rodine. Tí, čo sa rozviedli po cirkevnom sobáši, sú na tom omnoho horšie. Chápem, že tí, čo prežili peklo rozvodu, by radi druhých od toho ochránili. Mnohí nevedia, že manželstvo je tvrdá rehoľa, ktorá si v prvom rade vyžaduje obetu, sebazaprenie, zabudnutie na seba a myslenie na druhého, prípadne aj tretieho a ďalších. Ľudia by mali jasne vedieť, čo ich tam čaká. Pred cirkevnými sobášmi je niekoľkomesačná príprava, aj psychológom a sexuológom. Aj tak sa veľa cirkevných sobášom nevydarí. Formula „do tvojej a mojej smrti“ je tvrdá ale pravdivá, ťažko povedať, že „len do piatich alebo desiatich rokov“. Cirkev neuznáva rozvod, iba nulitu manželstva. Také manželstvo nebolo platné z rôznych dôvodov: napr. pre tlak na mladých, alebo preto, že čakali dieťa, alebo sa manželia dohodli, že nechcú mať deti, pre zatajenie zdravotného stavu, alebo keď jedna stránka nebola schopná žiť v manželstve. Aj pred civilnými sobášmi by snúbenci mali mať povinné školenie o tom, čo ich čaká v manželstve. Na každé povolanie sa roky pripravujeme, na manželstvo skoro vôbec. Keď chce niekto adoptovať alebo osvojiť si dieťa, musí prejsť školením. Napr. v projekte PRIDE, musia budúci adoptívni rodičia polroka chodiť na prednášky, aby pochopili, čo to znamená mať dieťa a dokázať ho vychovávať. Podobné školenia by mali absolvovať aj budúci manželia.Radšej treba sobáš odsunúť, ako sa potom rýchlo rozvádzať. Napr. v USA niekedy cirkevne nezosobášia ľudí, ak žena čaká dieťa. Obaja sú vtedy v strese, pod tlakom okolia, len kvôli dieťaťu sa sobášiť je málo. Ak po čase, aj s dieťaťom, láska trvá, potom mladých zosobášia aj cirkevne, ale si musia uvedomiť, že je to jednosmerka. Aj na Slovensku sa temer každé druhé manželstvo rozpadá. Navrhovaný zákon, o ktorom debatujeme, je v rozpore so zákonom o rodine. V ňom sa jasne hovorí, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Je tam, že o rozvode môže rozhodnúť iba súd a hovorí sa aj o príspevku na výživné pre odkázaného partnera a majetkových záležitostiach, ktoré sú často zdrojom sporov. Myslím si, že keby niekto vedel, že dieťa môže byť príčinou uľahčenia budúceho rozvodu, tak mnohí by čakali s dieťaťom, aby na nich tento zákon čo najdlhšie platil. Neviem tiež, či by zákon umožňoval viackrát opakovať procedúru rýchleho rozvodu pred notárom? Jednou zo zásad zákona o rodine, bol som pri jeho tvorbe, bolo sťažiť rozvod, nie ho uľahčiť. Rozvody podporujú nestabilitu a rozklad spoločnosti, sú negatívom, aj keď chápem, že sú prípady, keď ďalšie súžitie nie je možné. Aj cirkev uznáva odluku manželov, avšak s nemožnosťou sa druhýkrát zosobášiť. Zaujímalo by ma, ako je to v iných štátoch? Majú tam tiež procedúry podobná navrhovaným? Ako sa osvedčili, zvýšili, alebo znížili počet rozvodov? Napr. v Taliansku je rozvod mimoriadne drahý, doslova zruinuje obe strany. Počul som, že v niektorých oblastiach Ruska mladých niekoľko mesiacov po sobáši nezapíšu do matriky. Keď sa vrátia, že sa chcú rozviesť, čo je časté, povedia im, že sa netreba rozvádzať, lebo sme vás ani nezapísali. Cieľom manželstva sú deti, potrebujeme ich aj kvôli demografickej kríze. Nemáme ich a preto vymierame, aj Slovensko. V EÚ sa za pätnásť rokov stratilo 10,5 milióna mladých a pribudlo 16,5 milióna starších ako 65 rokov. Ročne sa v porovnaní s rokom 1980 narodilo o 774 tisíc detí menej, od roku 1999 sa nenarodilo 28 miliónov detí, akoby 10 štátov EÚ, včítane Slovenska zmizlo z mapy. Počet manželstiev sa od roku 1980 znížil v EÚ o 725 tisíc, rozvodov je o 358 tisíc viac. Za 10 rokov sa rozviedlo 10,3 milióna párov, na čo doplatilo 17 miliónov detí. Zo štyroch domácností Európy v jednej žije samotár, v dvoch z troch nemajú deti a 33 % má iba jedno dieťa. V roku 2100 bude mať Európa na jedného Európa 14 Neeurópanov, rast Európy bude udržovať iba imigrácia z cudzích svetadielov. Záverom pár slov o prenatálnej medicíne, novej fantastickej vedeckej oblasti. Skúma dieťa v tele matky, ktoré už vníma, počúva hudbu, rodičov, cíti, či sa hádajú, ako sa majú radi, cíti, či je očakávané. Keď sa narodí do zdravej rodiny s mamou a otcom, bude mať omnoho väčšiu šancu byť v živote spokojné. Tam, kde sa to nestane, alebo, sa dieťa nemá ku komu pripútať, bude mať neskôr v živote vážnu nevýhodu. Novelu tohto zákona preto nemôžem podporiť, ale vítam diskusiu o týchto témach.