Základnou otázkou tejto kauzy je prezumpcia neviny. Trestné činy treba hneď nahlásiť policajtom alebo prokurátorovi, ale s bohorovnými závermi treba počkať, pokiaľ to oni nevyšetria. Tu je to však opačne - bombastické tlačovky, reportáže a články o domove hrôzy v Galante sťažujú prácu vyšetrovateľom.
Liberálom, ak sa jedná o politické PR, je všetko jasné. Zabudli, že práve ich témy – sexuálna „výchova“, hormonálna antikoncepcia, potraty, legalizácia marihuany, práva LGBTI, rozvody u notára, eutanázia,..., sú živnou pôdou pre budúce nemorálnosti najmä mladých ľudí. Politici, ktorí otvorili túto kauzu veľa hovoria, ale chýbajú ich konkrétne činy v prospech opustenej a zanedbanej mládeže. Ani komerčným televíziám ešte nenapadlo, že ich seriály, filmy a reklamy priam nabádajú nezorientovanú mládež k voľnej „láske“, vyskúšaniu všetkého, násiliu a nezodpovednosti?
Resocializačné protidrogové centrum nie je prechádzkou po ružovom sade. Moje informácie hovoria, že jeho riaditeľ v Galante, Peter Tománek, je obetavý a statočný človek, ktorý sa svedomito stará o svojich „klientov“.
Nespochybňujem, že aj v tomto prípade mohla konkrétna osoba alebo osoby zlyhať. Treba to však vyšetriť profesionálmi a vinníkov podľa zákona potrestať.
Čo rodičia, média a nezodpovední ľudia pokazili, to sa neskôr dá iba veľmi ťažko napraviť. Kto sa stýka s opustenými deťmi v detských domovoch, s mládežou v reedukačných a resocializačných centrách, ten dobre vie, aké neľahké problémy tieto inštitúcie musia riešiť. Veľkej väčšine ich pracovníkov však treba poďakovať za obetavú prácu v prospech detí a mládeže.
Média, verejnosť a po sebaprezentácii túžiaci politici vidia iba kúsok z ľadovca, ktorý hlboko v mori začína rozpadom klasickej rodiny – matky a otca.
