Sú ohrozovaní morálnou, finančnou a demografickou krízou. Morálna vznikla vytratením Boha a duchovna zo spoločnosti. Finančnú zapríčinila chamtivosť, rastúca spotreba bez ohľadu na realitu, život na dlh. Demografickú vyvolalo starnutie obyvateľstva a pokles pôrodnosti. Európa starne, klesá pôrodnosť, iba kvôli prisťahovalcom nevymierame. Priemerný ľudský život sa ročne predlžuje o 3 mesiace. Temer tretina obyvateľov EÚ sú seniori 65+, už prevýšili počet menej ako 14 ročných. Ročne sa v porovnaní s r. 1980 narodí o 774 tis. detí menej, od r. 1999 sa nenarodilo 28 mil. detí, akoby 10 štátov EÚ zmizlo. Každé druhé manželstvo sa rozpadá, za 10 rokov sa rozviedlo 10,3 mil. manželstiev, na čo doplatilo 17 mil. detí. Zo 4 domácností EÚ v 1 žije samotár, v 2 z 3 nemajú deti, 33% má jedno dieťa. Celý náš život je príprava na starobu. Ak chceme aktívne starnúť, nemôžeme iba kritizovať, všetko vedieť lepšie, ako druhí. Nesmieme sa stať chválenkárom zahľadeným do minulosti. Nesmieme byť smutný z neuskutočnených snov, zo šancí iných. Nesmieme pociťovať nevďačnosť a nenávisť, voči tým, ktorí na nás zabudli. Nemožno strácať záujem o svet, treba pozitívne prijať starnutie, mať zmysel pre humor, chápať mladých a nepoučovať ich stále. Netreba si robiť zo všetkého starosti, aj z vecí, ktoré sa nemusia stať. Nemôžeme mať stále strach – z rizika, choroby, finančnej neistoty, smrti. Treba sa tešiť z toho, že máme viac času, na vzdelanie, hudbu, umenie, literatúru. Udržme si tvorivosť, vlastné nápady, nedajme sa zmanipulovať médiami, reklamou, politikou. Berme starobu ako šancu urobiť to, čo sme doteraz nestihli, uskutočniť sny, rozvinúť talent. Nezaháňajme myšlienku na Boha, ktorý nás má rád a keď nás nechá žiť, má ešte s nami plány. Blížime s k nemu, ideme do lepšieho. Treba ísť v správnom čase do penzie, nepracovať za každú cenu do nekonečna, nemať šéfov, necestovať do práce, nestresovať sa nesplnenými úlohami. Je škoda za 300 Euro robiť denne 8 hodín nezaujímavú prácu a posledné roky života stráviť v čakaní na koniec pracovnej doby. Do penzie treba ísť podľa možnosti pri plnej sile. Novinárka Oriana Fallaci povedala, že jedinou ťažkosťou staroby, tohto nádherného obdobia je, že je príliš krátka. Alessandro Pronzato v knihe Staroba - vek nádeje (SSV, Trnava 2006) napísal: „Svet budú stále viac obývať starí ľudia, teda budúcnosť patrí starším. Sú zdravými nositeľmi hodnôt, ktoré sa strácajú. Sú vlastníkmi múdrosti, ktorú mladí potrebujú. Nestačí mať iba viac času, treba mať aj viac života. Nestačí pridať roky životu, treba pridať život rokom. Nestačí zaistiť fyzický život, ak nasleduje psychická smrť. Netreba získať roky života, ak sa zmenia na roky choroby. Cieľom nie je kvantita ale kvalita života.“ Deti a rodina musia cítiť zodpovednosť za svojich rodičov. Ctiť si ich, znamená vrátiť im dobro, ktoré od nich prijali. Voči rodičom nesmieme zaujať taký postoj, aký nechceme, aby naše deti zaujali k nám. Deti a starí ľudia najviac potrebujú čas, nie drahé hračky a peniaze. V islamskom svete sú zriedka domovy pre starých, tí zostávajú v rodine a starajú sa o vnúčatá. U nás sú domovy dôchodcov preplnené, nežijú v nich šťastní ľudia. Napriek všetkému, som optimista. 22 rokov žijeme v slobode, môžeme si povedať, napísať, publikovať, čo chceme, môžeme cestovať, môžeme si zariadiť život podľa svojich predstáv. Aj keď tieto možnosti sa skôr týkajú mladších, sme radi, že ich majú aj starí. Odporúčanie, aby sa seniori plietli aj do politiky som si v nečakane volebnom roku aj ja vzal k srdcu.PS1: 24.2.2012 budú mať starí zo Združenia kresťanských seniorov a mladí nielen z KDMS v Pruskom konfereciu s názvom tohto článku.PS2: 7.2.2012 som na konferencii Aktívne starnutie s podporou všetkých generácií prevzal dekrét podpredsedu vlády Rudolfa Chmela na ambasádora Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012, takže mojou povinnosťou je písať o tejto téme.
