Výsledky volieb sú zázrakom, v ktorý neverili ani najväčší optimisti. 34,8% nestačilo, ale 8,5% stačilo. Keď som videl bilbordy, ako znova oberieme invalidov, spoplatníme zdravotníctvo, dáme moc SMK, zvýšime ceny energie, zapredáme Slovensko, pochopil som, že trafili vedľa: hrubá negatívna kampaň u nás nezaberá. Keď nám podráždený expremier prial dobré sexuálne zážitky, pričom všetci boli vinní, len on nie, bol to tiež znak, že „posledná borba vzplála“. Totálne polarizovať spoločnosť, úplne ignorovať opozíciu, nerozlúčiť sa 4 roky so stranami, ktorým išlo iba o vlastný prospech, neúspechy hádzať len na krízu, zadlžovať vnukov, megalomansky míňať na kampaň, v čase povodní odhaľovať sochu jazdca s tromi prútmi, ktoré vydržali pár dni, to boli posledné klince do rakvy tejto strany a vlády. Kritizovať pravicový zlepenec, po vláde, ktorú lepili iba peniaze, bolo nepresvedčivé. Hľadať spojenca v KDH, strane, na ktorú 4 roky kašľal, bolo trápne, darmo aj predstavitelia cirkvi orodovali. Bývalá vláda mohla dávno urobiť to, čo zrazu sľubovala. Fico, Mečiar a Csáky môžu teraz debatovať v parlamentke, Orbána si môžu prizvať na sedmu z kríža. Čakal som viac, nielen ja, môj typ bol 12%. 8,5% pre KDH je neúspechom, aj keď sa získalo asi o 20 tis. hlasov viac ako minule. Vedenie KDH sa príchodom Figeľa posilnilo, volebná kampaň bola intenzívna, bez väčších chýb, volebný program, ktorý prvýkrát vypracovalo novoustanovené Konzilium, bol hodnotený, ako jeden z najlepších. KDH je kresťansky orientovaná ľudová strana, ktorá sa zaujíma o potreby ľudí, v porovnaní s inými, nemala škandály. Nie je však schopná osloviť čo najširšiu verejnosť. Vyžaduje si to podrobnú analýzu, dovolím si poukázať iba na niekoľko príčin tohto stavu:- Centrála KDH sa obnovila, ale kraje, okresy a kluby zostali po starom. Prevažujú v nich „staré štruktúry“, vekový priemer je vysoký, mladí sa ťažko presadzujú. Ak chceme vyhrať, musí sa zmeniť KDH, nie voliči. Činnosť mnohých klubov spí, nerobia skoro nič, vezú sa, iba kritizujú a čakajú na Godota. - Metóda tvorba kandidátky bola tradičná nedobrá. Neprebehlo žiadne hodnotenie bývalých poslancov, ich vystupovanie, predložené zákony, interpelácie. Kraje si presadili bez diskusie svojich, aj neznámych kandidátov. Kombinácia väčšinového a pomerného volebného systému by mohla veci pomôcť.- Mnohí okresní a krajskí tajomníci, ktorí kandidovali sa starali najmä o svoju kandidatúru, nepropagovali iných, ani lídrov. Ich preferencie hovoria, ako si ich ľudia cenia. Český model, kde „dinosauri“ vypadli krúžkovaním sa nekonal, poslancami sa stali ľudia aj s málo preferenciami.- Ústredie podporovalo iba kampaň prvých 20 kandidátov. Ostatní 130 boli málo informovaní, mnohí z nich sa kampani temer nezúčastňovali.- Na mítingy KDH, ktoré boli dobre pripravené, ale slabo propagované, chodilo málo ľudí, boli to najmä naši voliči, väčšinou seniori a náhodní okoloidúci. Mítingy najmä v okresoch, kde prakticky nemáme voličov sú zbytočné (Galanta, Nové Zámky, Dunajská Streda, Revúca, Veľký Krtíš, Komárno).- Aj ja som súhlasil s otvorením KDH a so znovu prijatím starých členov, aj s menovaním mladých odborníkov - podpredsedov, ktorí v tom čase boli krátko alebo ešte neboli v KDH. Časť voličov a aj členstvo to však podráždilo.- Ľudia nám nevedia zabudnúť naše postoje k rozpadu štátu, vyčítajú nám, že nie sme národní, kritizujú naše minulé postoje k prijatiu Eura, EÚ, NATO, Lisabonskej zmluve.- Je hanbou, že „kresťanské“ Slovensko je červené. V 73 okresoch vyhral Smer, prehral v 6 okresoch. Napr. v Starej Ľubovni, meste blízo Litmanovej s najmenším počtom potratov a rozvodov, získal SMER temer 50%. Je to otázka aj na cirkev, postoje ktorej, aj v jej médiách, by si zaslúžili osobitný článok. Strana SMER po množstve škandálov, ktorej lídri si nevšimli november 1989 a obhajovali éru socializmu, je dnes na Slovensku najpopulárnejšia.- Ľudia sa na mítingoch často pýtali na KDS, na V. Palka a F. Mikloška. Ich odchod a ďalšie štiepenie KDH brali väčšinou negatívne, mrzelo ich to a dezorientovalo. Exposlanci KDS, myšlienky ktorých neoslovili, ani v stave hrozby, že Fico bude vládnuť ďalšie 4 roky, nepreskočili svoj tieň a nedokázali ľuďom povedať: „Voľte KDH“. Aj Ján Čarnogurský sa odmietol zasadiť za KDH, povedal, že nemôže podporovať program, ktorý netvoril, aj keď bol k nemu prizvaný. Kampaň robil volebný štáb len prvej 20-ke. Materiály som na požiadanie dostal, aj na pár mítingoch som bol, na školenie poslancov som pozvánku nedostal. Kampaň som si organizoval sám, stála ma asi 300 Euro, každý bilbord, ktorých mali strany tisíce, bol omnoho drahší. Štyri bilbordy „Mikloško volí KDH“ viseli v Bratislave pol druha dňa, deň pred voľbami sa prilepilo Jozef a moja fotografia. Bola to skôr recesia, nenapadla mne. Tlač a ľudia nevedeli, že poradie z preferencií nie je poradím v parlamente. V preferenciách som z č.50 skočil na 11. miesto, bol to najväčší skok v KDH. K prekrúžkovaniu mi chýbalo 243 hlasov. Dostal som veľmi veľa gratulácii, bolo mi trápne každému vysvetľovať, že podľa zákona som sa vrátil na 50. miesto. Ľutovali to najmä seniori, ktorým som sľúbil po zvolení mesačne 700 Euro, po celé 4 roky. Nie všetci členovia Združenia kresťanských seniorov (ZKS) ma však krúžkovali. Napr. v Prešove, kde nemajú radi Bratislavu, z 1200 členov ZKS, o tretej v noci som mal 200 krúžkov. Ku konečným číslam som sa už nedostal, z hľadiska ZKS by boli zaujímavé. Veľmi pekne ďakujem svojim krúžkovačom, som ich dĺžníkom! Problematika seniorov bola v kampani a v programe KDH jednou z piatich hlavných tém. Napriek tomu ma, ako predsedu ZKS, Rada KDH dala na č. 50, dostal som 62 hlasov, tesnú väčšinu. Predtým ma kraj Bratislava dal na č. 22 v kraji, takže podľa metódy tvorby kandidátky by som bol na č. 176-184. Každý kraj preferoval svojich a ak sa kraje dohodli, čo sa stalo, ostatní nemali šancu. Keby sa v pléne objavil návrh na Andreottiho, Adenauera, de Gasperiho alebo Schumana, kraje a jednotlivci, ktorí si strážili svoje miesta a báli sa prekrúžkovania, by ich neschválili. Krúžkovanie nebolo pre mňa novinkou. V minulosti vždy, keď som sa dostal na kandidátku, som sa prekrúžkoval. V prvých voľbách 1990 z 3. na 1. miesto do SNR v Bratislave, dostal som 6589 preferencií, bol som jediný poslanec za Bratislavu. Tak tomu bolo aj vo voľbách do Federálneho zhromaždenia v r.1992. V r. 1994 ma dali na 35. miesto, prekrúžkoval som sa na šieste, vlastne tretie, predo mnou boli traja kandidáti OKS. V komunálnych voľbách 1994 mohlo KDH postaviť v Petržalke 15 kandidátov. Okres ma dal na 16. miesto, niekto však vypadol, vo voľbách som získal najviac krúžkov z KDH, bol som tretí spomedzi všetkých strán. KDH nikdy po prehratých voľbách a bolo ich dosť, neurobila analýzu svojich chýb, nepoučila sa a neprijala účinné opatrenia. Už viac však nemôže platiť: „ako bolo na počiatku, tak nech je aj teraz a vždycky.“ Zajtrajšia Rada KDH, prvá po voľbách, by k tomu mala tiež niečo povedať. Najdôležitejšie však je, že radosť z toho, že Fico a jeho politika sú preč, že HZDS a SMK išli do penzie a Slovensko má veľkú šancu zahájiť slušnú a transparentnú politiku v prospech ľudí, nám nemôže nikto zobrať!
Nový začiatok: aj na zajtrajšej Rade KDH?
Traja padli pod gilotínu, jedného minula o 0,07. Vraj „žádny z nich neublížil žádnemu z nás“? Politika je vec kompromisov a spojencov, kto si ich vykántri, spácha sebavraždu. Pýcha a pád suverénov, príčiny neúspechu KDH a chýbajúcich 243 hlasov outsidera, to sú témy článku, ktorý mi všelikto pripomína, pretože som ho sľúbil napísať po menovaní novej vlády. Mesiac po voľbách mám radosť z pádu Fica, účasti KDH vo vláde a zo signálu, viac sa venovať literatúre. Radosť zo zmeny si však vyžaduje aj spytovanie svedomia a velikánske poďakovanie všetkým, ktorí sa o tento zázrak zaslúžili.