Bol židovského pôvodu, s láskavým vzťahom k „starším bratom vo viere“. Ako jeho otec - lekár v r. 1890, aj on konvertoval na katolícku vieru. Narodil sa 21.4.1907, zomrel 30.10.1998. Poznal som ho v r. 1998, ako starca s barlami na chodbe v Bratislave, v budove na Žabotovej. Dali sme sa do reči, vznikol rozhovor, ktorý vyšiel 23.9.1998 v Kultúre. Bol to jeho posledný zverejnený rozhovor.
Žil v skromných pomeroch. Jeho otec 15 rokov pred Flemingom liečil penicilínom. Zomrel chudobný v r. 1944 v Snine, pohrebné náklady zaplatil farár. Syn Gabriel mu sľúbil, že aj on bude liečiť chudobných, sľub dodržal. Ako lekár v rokoch 1932-53 mal na starosti 40 tis. ľudí. Ešte štyri dni pred smrťou ordinoval. Celý život k nemu chodila chudoba, bohatí ho ignorovali. Manželka Marta povedala, že jeho posledné slová boli: „Matička moja...“, myslel na Matku Božiu, ktorú mal rád. V mojom mierne skrátenom rozhovore s ním je zaujímavá aj záverečná úvaha, ktorú autor nazval „dôkazom existencie Boha“ (písomne mi tieto argumenty poslal v 13 bodoch 27.5.1998).
Ako sa Vaša rodina dostala do Sniny? Ako sa tam vtedy žilo?
Pochádzame z Turzovky, predkom otca bol hlavný rabín z Viedne. Otec v r. 1915 prišiel z Budapešti do Stropkova a po roku do Sniny. Ako lekár denne pracoval 20 hodín. Pomery tam boli ťažké, temer všetci boli veľmi chudobní. Lieky nepoznali, používali moč, hnojovku, pavučinu, liečivé rastliny. Keď som vstupoval do ich domčekov, vľavo bola maštaľ, vpravo izba, kde bývalo spolu aj 10 ľudí, často s hydinou. Obloky sa neotvárali, boli ako dlaň.
Aká bola Vaša prax, v čom ste boli špecialista?
Musel som byť všestranný, od zubára, očiara, po pôrodníka. Boli tam veľmi zlé hygienické pomery, s chorobami a epidémiami najmä v oblasti Rusinov, na ktorých zabudli všetky vlády. Keď žena ráno porodila, poobede išla na pole. Pred pôrodom vysypala z vreca zemiaky a ľahla si naň. Úmrtnosť novorodeniat a dojčiat bola veľká. Z tisíc do roka zomrelo až 400. Vstával som o štvrtej ráno, o šiestej bolo 30 pacientov vybavených. Mal som 10 funkcií, na „42 hodín“ denne. Pôsobil som v 20 obciach odrezaných od sveta, chodil som tam pešo, na voze a na koni. Za 42 rokov som nemal hodinu dovolenky. Noc, v ktorej ma iba raz zobudili, bola dobrá.
Pamätáte sa na nejaké veselé príbehy?
Bol som obávaný “dzivka“ – pôrodník. Ľudia tvrdili, že na jedného chlapca privediem na svet sto dievok. Rodičkám sa vyhrážali – pôjdeš do Sniny! Raz som stretol podnapitého, poznal ma. Mal iba jeden zub, ktorý sa mu kýval. Bola na ňom korunka, ktorú som mu nasadil pred 30 rokmi – vydržala.
Vraj Váš otec objavil pred Flemingom penicilín a Vy liek proti rakovine?
V r. 1915 sa začali podvyživeným dávať glukózove injekcie – boli z Budapešti. Otec zistil, že ak banky stáli a objavili sa v nich malé vlákna, mali antibiotický účinok, liečili zápalové ochorenia. Otec to vyskúšal na sebe a na deťoch. 15 rokov pred Flemingom plesňovými injekciami vyliečil za 24 hodín horúčku omladníc. V r. 1943 som zistil, že keratín ma protirakovinné účinky. Vyrábal som ho z lieku proti psoriáze. V r. 1955 som zbadal, že detoxín obsahuje keratín. Márne som žiadal pomoc na výskum, v r. 1982-3 ma navštívila komisia z MZ, ale nič sa nestalo. Po r. 1989 som sa zasa obrátil na MZ, oznámili mi, že nemajú čas ma prijať. Skúšal som lieky aj na sebe, zle vyvinuté nechty sú toho svedkom.
Zaoberáte sa aj históriou, publikujete o tom články?
Píšem svedectvá, aj keď ich neuverejňujú, lebo sa týkajú Slovenského štátu. Bol som v SNP, po zajatí v koncentračnom tábore v Seredi, zachránil ma Jozef Štefánik, redaktor Slováka. Povedal nemeckému veliteľovi, že poznám tajomstvo zázračného lieku. Prepustili ma 30.4.1945, ostatní zahynuli. Bola to ťažká doba. Tiso nebol vojnový zločinec. G. Haušner, generálny prokurátor Izraelu, vyhlásil, že jeho meno nie je na žiadnom zozname vojnových zločincov. Aj Wiesental povedal, že „prezident Tiso pre mňa nie je zaujímavou osobou.“ Norimberský súd odmietol žiadosť ČSR podať na Tisa žalobu, že bol vojnový zločinec. Tiso dal Židom asi 9000 výnimiek. Ak k tomu pripočítame ich rodiny a výnimky ministerstiev zachránilo sa asi 30 tis. ľudí. Tiso nepodpísal Židovský kódex a ani jeden trest smrti. Hitler sa vyhrážal, že ho dá gestapu, keď bude takto pokračovať. Tiso bol ohrozený Hitlerom, Stalinom, Horthym a Tukom.
Je pravdou, že ste sa snažili filozoficky dokázať existenciu Boha?
Filozofia a teológia ma zaujímala. Logika mojej viery je takáto: Boh stvoril človeka a živé tvorstvo. Všetci ľudia patria do jednej rodiny, spája ich sila jednej myšlienky, nie telesný znak, ale jedno filozofické učenie. Toto učenie musí byť prijateľné ľuďmi všetkých rás a svetadielov. Každá myšlienka či učenie je špeciálna záležitosť, nosí v sebe znaky svojho „ja“ a preto ju môže prijať len určitá skupina ľudí. Myšlienka a filozofia prijateľná všetkými musí pochádzať od autora odosobneného od vlastného ja. Taký je len človek a Boh v jednej osobe, Ježiš Kristus. K poznaniu tejto pravdy treba pomoc Ducha Svätého. Viera je zdrojom mojej radosti, v tomto duchu vychovával môj otec 5, ja 4 deti a vnúčatá.
P.S: Okrem mojej korešpondencie s G. Hoffmannom mám listy, ktoré dostal od viacerých osobností, napr. kardinála Jána Chryzostoma Korca, biskupov Pavla Hnilicu a Viliama Judáka. Kardinál Korec, ktorý má 22.1.2014 tiež 90 rokov, mu 14.1.1998 napísal: „Váš list mi pripomína, čo ste za svojho života urobili pre Cirkev, pre slovenský národ i pre jednotlivcov - trpiteľov. Slúžili ste pravde, pravdu ste obhajovali. Pamätáme veľmi radi na Vás pri svätej omši a prosíme, aby ste s Božou pomocou s dôverou v milosrdnú lásku Božiu niesli ťarchu staroby... Ruka v ruke ste kráčali životom s Pánom Ježišom, ako by Vás mal teraz opustiť, keď jeho láskavú pomocnú ruku najviac potrebujete?“
