Asi sme sa tam dohodli, pretože hneď 3.4.1996 sme sa v Klube spisovateľov znova stretli. Padli sme si do oka, zblížila nás láska k ruskej literatúre, najmä k A. Solženicynovi, K. Paustovskému, M. Gorkému a I. Erenburgovi. On bol skúsený literát, ja zajac s literárnou prvotinou, exmatematik a expolitik. Bol prekvapený, že mám z ruskej literatúry dosť prečítaného, diskutovali sme najmä o Solženicynovi a Paustovskom. Spomínali sme návštevy Peredelkina, chválil som sa, že som potajme v 70-rokoch navštívil Pasternakovu daču a jeho hrob pod jesenným lístím. On študoval ruštinu a literatúru na Černyševského univerzite v Saratove a na Lomonosovej univerzite v Moskve, v r. 1963-66 tam bol na ašpirantúre. Prekladal z ruštiny, napr. Osud človeka, A.M. Šolochova. S podnadpisom Život a dielo Alexandra Solženicyna mu vyšla v r. 2002 kniha Štvanec a útočník. Dal mi z nej ukážky s názvom Omrvinky. Jedna bola takáto:
„Po nástupišti pred spusteným oknom cez mreže dlho pozerala na nás, natlačených na hornom ležadle, stará roľníčka. V očiach mala odveký smútok, s ktorým pozerá náš ľud na „neborákov väzňov". Skúpe slzy jej stekali po tvári. Stála zhrbená, ako keby medzi nami bol jej syn. „Nesmieš pozerať, mamka!" vľúdne ju oslovil vojak z eskorty. Ani sa nepohla, vedľa stálo desaťročné dievča s bielymi mašľami. Nedetsky, sústredene, smútočne uprene pozeralo na nás. Zostaneme jej v očiach po celý život, pomyslel som si. Vlak sa pohol, starká nás prežehnala, pomaly, dôstojne."
Pri našom poslednom stretnutí v r. 2000 bol Ondro Marušiak akýsi smutný. Pri rozlúčke mi dal svoju báseň, ktorú som mal uverejniť až po jeho smrti. Zomrel 17.9.2008, dozvedel som sa to omnoho neskôr. Nedávno som na blogu sľúbil, že toto svedectvo nájdem, nemyslel som, že to bude tak skoro.
Poprosenie
... milí pozostalí
keď príde čas planý
rozosejte ručne
môj popol pod oblé
vnady Kundrátova
poniže studničky
na dohľad Kriváňa
... záveti poslušní
umyte si ruky v šantivej
Hybici.
... a prvá jar príde
nie pre mňa na svete
rozkvitnú fialky
sihôtke v úloží
studničke
poniže...
1994, 1996
