V júni 2005 som v Taliansku zažil referendum o umelom oplodnení. Platný zákon č.40/04 chceli liberalizovať, presadzovali to hlavne liberáli a ľavičiari. V zákone sa mal zrušiť zákaz výskumu na embryách, maximálny počet troch embryí vložených do maternice a mala sa vypustiť ochrana práv embrya a osôb už narodených. V odpovedi na štyri otázky sa bolo treba vyjadriť k zmenám zákona v prospech umelého oplodnenia nielen dokázateľne sterilných dvojíc, umožnenia selekcie embryí, ich generovania vo veľkom, zmrazovania a likvidácie starých embryí. Konferencia biskupov Talianska odporúčala veriacim neísť voliť, pretože vtedy sa nedosiahne nadpolovičná účasť, takže referendum bude neplatné. Účasť s hlasovaním proti by mohla zvýšiť kvórum, čím by sa zväčšila možnosť úspešnosti referenda. Pápež tiež podporil stanovisko biskupov.
V šesťmesačnej kampani sa Taliansko rozdelilo. Ľavica bola väčšinou za, pravica proti, resp. nevoliť. Radikálne strany kritizovali cirkev za jej „miešanie sa“ do politiky. Referendum vyvolalo veľkú diskusiu, v ktorej sa vysvetlili argumenty za a proti. Taliansko ešte nezažilo stav, v ktorom by sa osobnosti tak otvorene vyjadrovali. Z diskusie vyplynulo, že:
Kampaň nehovorila pravdu, keď tvrdila dôležitosť zmien zákona pre vedu, ochranu zdravia ženy, liečenia ťažkých chorôb. Výskum nových liečebných metód je možný aj bez použitia ľudských embryí. V roku 2005 nebol známy jediný prípad, že by tkanivo embryí liečilo nevyliečiteľné choroby – úspechy boli len s tkanivami dospelých osôb. Doterajší zákon garantoval, že deti majú právo poznať svojich rodičov. Novou zmenou by dieťa mohlo mať aj 3-4 rodičov, podľa počtu implantovaných embryí, pretože nie je známe, ktoré z nich v maternici prežije. Zmeny by umožnili aj oplodnenie cudzími osobami, z čoho pramenia psychologické, právne a aj liečebné problémy, napr. keď liečenie dieťaťa požaduje znalosť histórie rodiča.
Kardinál C. Ruini, predseda Konferencie biskupov Talianska, mi pred referendom povedal: „Otázky života, takúto delikátnu a zložitú tému, ktorej väčšina nerozumie, nemožno stavať na demokratickom hlasovaní... Referendum nie je vhodným nástrojom na takéto rozhodnutia. Zákon č. 40/04 bol schválený po dlhej práci v parlamente. Nezodpovedá etickému učeniu Cirkvi, ale zachováva určité princípy, je na prahu tolerancie cirkvi. Ľudský život sa nesmie stať objektov nepredvídateľných experimentov. Cirkev nechce znásilňovať svedomie ľudí, chce ho iba osviežiť informáciami.“
Referendum bolo neplatné, zúčastnilo sa na ňom len 25,9% voličov. Vo všetkých 110 provinciách sa nedosiahla väčšinová účasť, ani v ľavicovej Bologni, Perugie a Turíne sa kvórum nedosiahlo. Taliani poslúchli odporúčanie Cirkvi. Kardinál Ruini povedal: „Som prekvapený zrelosťou Talianov. Nie je pravda, že naša krajina je odkresťančená... Cirkev dokázala perfektne interpretovať svedomie ľudí, nešlo o jej zasahovanie proti laicite štátu. Nehovoríme o víťazstve, nebojovali sme proti niekomu, boli sme za človeka.“
V Taliansku úspešne odporúčali neísť k referendu. U nás to bude naopak, treba ísť k referendu a na tri zrozumiteľné otázky povedať – áno.
