Vždy si budem vyčítať, že som sa podvolil tlaku a „objednávke verejnosti“ a hlasoval som za zrušenie trestoprávnej imunity poslancov. Nepotrebujem ju, trestné činy som nerobil a ani nebudem robiť, ale poslanec potrebuje mať pre svoju prácu podmienky, aké sú inde na svete. Je o tom napísaná nejedna štúdia, som vďačný aj mladému Danielovi Kerekešovi, ktorý napísal dobrú a nebojácnu úvahu na http://danielkerekes.blog.sme.sk/c/302151/Imunita-poslancov-chrani-prave-nas-beznych-obcanov.html
Aj článok na blogu Sme Mariana Greksu „Zadrhni sa tým notebookom“ prispieva k tomu, aby sa na poslancov dívalo ako na nesvojprávnych ľudí, ktorí drzo „požadujú“ notebooky. Aj táto téma je bielym psom na odpútanie pozornosti. S notebookom sa nezadrhnem, lebo ho nemám. Keď ho dostanem, tiež sa s ním nezadrhnem, ale budem na ňom pracovať v prospech svojich voličov. Autor píše, že titul jeho článku je expresívny. Nie je expresívny, je hlúpy a vulgárny. Získal ním astronomickú karmu 26,20 s 11.611 čitateľmi. 1173 ľuďom sa tento, za pol hodiny napísaný článok páči, mne sa nepáči.
Rezumé je: ak máš poslanecký plat, tak si notebook kúp sám. Správna logika, autora však, okrem poslancov, nemrzia žiadne iné platy, neprimerané odmeny, prémie, odstupné, dávky, privatizácia, klientelizmus, korupcia, predražené projekty... „Poslanci sú chamtiví, sami sa dobrovoľne hlásili a tlačili do tejto práce, nikto ich nevolal na miesto, ktoré je pre niekoho služba vlasti a pre niekoho dobre naplnený válov.“ Pekné poučenie, aspoň neumriem sprostý. Nielen v kampani som sa snažil a krúžkovaním sa prebojoval z č. 34 do NR SR. Aj M. Greksa sa o to snažil, ale z č. 69 kandidátky SAS to nevyšlo. Keby mu to vyšlo, čakali by sme na notebook spolu.
20. marca 2012 všetci poslanci dostali od NR SR list, že „pre novozvolených bude dodávka notebookov predmetom verejného obstarávania, pričom Kancelária NR SR predpokladá, že v priebehu 2-3 mesiacov budú tieto k dispozícii na odovzdanie na základe Zmluvy o výpožičke technických prostriedkov pre poslanca NR SR“. Teda nepôjde o darovanie, ale o výpožičku. Od volieb prešlo 7 mesiacov a keď sa napriek mojim otázkam nič nedialo, spomenul som to v pléne NR SR. Bol som informovaný, že bola ustanovená komisia na výber tejto techniky a vyhlási sa verejné obstarávanie. Na otázku novinárky som odpovedal, aká je situácia. Vždy poviem svoj názor, keď sa ma niekto opýta, nezáleží mi na kritike, ktorú si vyslúžim. Zvykol som si, že keď poviem hocičo, vždy mi niekto vynadá a že média z textu vyberú najmä to, čo vás predstaví ako hlupáka.
Notebook nemám a ani by som nechcel mať, keby som sa nestal poslancom. Moja stará domáca PC šunka z r. 2004 mi stačí, presedím dosť pri nej. Poslanci si nič nepridelili, neviem, aký provokatér dospel k tejto cene. Nepotrebujem tenký notebook, ktorý sa vojde do kabelky, postačí mi omnoho lacnejší. K práci, najmä v pléne, je však notebook veľmi potrebný. Posledné dve schôdze trvali po tri týždne, v programe bolo vždy cez 80 bodov, ku každému bolo 10-70 strán textu, ktoré pri rokovaní treba mať pri sebe. Na www.nrsr.sk sa veľa publikuje, aj k tomu treba mať rýchly prístup, o prístupe k starým zákonom ani nehovorím. Tlačiť všetko je absurdné, aj NR SR s tým prestala. Stále chodiť do mojej kancelárie, ktorá je vzdialená asi 500 metrov v priestoroch Hradu je nemožné. Doteraz som mal v NR SR 46 vystúpení v pléne, aj na základe toho dostávam dosť podnetov občanov. Rýchlo odpovedať na majly, ktoré na dvoch poslaneckých a aj osobných adresách dostávam, je možné najmä cez notebook, tak, ako to robí 96 poslancov z minulého obdobia a nerobí 54 nových poslancov.
Eto vsjo, a ešte raz – s notebook sa nezadrhnem, budem na ňom pracovať a po skončení mandátu ho vrátim majiteľovi. To, že zo svojho platu dávam pravidelne nemálo na seniorov, adopciu, misie, katolícke média, kultúru, šport,... mi je trápne zdôrazňovať.
P.S.: Tomuto článku predpovedám veľkú čitateľnosť, malú karmu a nemalú diskusiu, v ktorej si zlíznem svoje.
