Deťom a mládeži sa aj u nás priťažuje. Útočí na nich konzumizmus, televízia, internet, málo času im venujú rodičia, nadmerné ich zaťažujú v škole, záujmové krúžky sú zväčša platené. Pozorujem však aj nechuť mládeže k námahe, obeti, sebazapieraniu, športu. Celý život som bol dobrovoľný tréner ľahkej atletiky, aj teraz s deťmi športujem. Nerád konštatujem, že sú stále drevenejšie, neochotné tvrdšie trénovať a niesť riziko ťažších cvikov. Potom sú chorľavé, obézne, nepripravené súťažiť za svoje presadenie.Známy psychiater Max Gašparů povedal, že jeho ambulancia je preplnená nešťastnými ľuďmi, ktorých hlavné choroby sú strach, nespavosť a depresia, súvisí to aj s nešťastným detstvom, s rodičmi, školou, rodinou, aj stavom spoločnosti. Hodiny detstva a puberty idú veľmi rýchlo. Je dôležité, aby deti a mládež zmysluplne trávili svoj čas, opak má silno negatívny dopad na spoločnosť. Potrebujeme také zákony, ktoré umožnia deťom a mládeži vhodne tráviť voľný čas. Podľa Dohody o právach detí OSN deti majú právo na vzdelanie, na rozvoj svojich talentov. Umožní im to prežiť radostnejší a tvorivejší život, prispeje k ich telesnému a duševnému zdraviu. Predkladané návrhy zákonov polarizujú spoločnosť, vyvolali veľa protestov, ktorých podstata je v tom, že zákon dáva do rúk miest a obcí osud najmä neštátnych zriaďovateľov, budú rozhodovať o ich existencii. Financovanie na dieťa je prejavom subsidiarity a spravodlivosti. Novela zákona by mala stanoviť aj minimálnu výšku financií, ktoré musia mestá a obce poskytnúť školám a školským zariadeniam.Namiesto „neverejný zriaďovateľ“ škôl a školských zariadení by malo byť „neštátny zriaďovateľ“ - súkromný alebo cirkevný. Obaja majú rovnaké ciele v prospech mladých ľudí. Suplujú svojou činnosťou štát a teda majú nárok na podporu zo štátneho rozpočtu, ktorá by mohla zohľadňovať poplatky, ktoré rodičia platia zriaďovateľovi. Štátne a neštátne školy, školské zariadenia a centrá voľného času treba viac kontrolovať, ale musia ďalej existovať, aby slúžili aj našim vnukom. K novele zákona č.184/2009 mám tieto poznámky: Známky v škole, najmä keď dieťa je v puberte, nie sú vždy úmerné jeho budúcemu životnému úspechu. Na to je veľa príkladov, najmarkantnejší je Einstein. Aj vo svojom okolí poznám študentov, ktorých škola nebavila, mali zlé známky, ale neskôr boli úspešní, zabudlo sa, že boli štvorkári.Encyklopedické vedomosti, ktoré možno dnes získať internetom, sa v dnešnej škole preceňujú, takže aj študenti, ktorí sa vedia nabifľovať a teda vedia to, čo od nich požadujú, mávajú dobré známky. Aj tí, ktorí to podceňujú a viac sa opierajú o vlastný rozum a myslenie, mávajú známky zlé. Pre život je dôležitá tvorivosť, nápady, iniciatíva a to, ako sa dokáže mladý človek neskôr presadiť so svojimi nápadmi.V r. 1923 bola v Anglicku pod vedením A.G. O´Neilla (+1973) založená slobodná škola Summerhill. Používala novú „antiautoritatívnu“ metódu, boli v nej tí, s ktorými si nikto nevedel rady, outsideri, notorickí prepadávači. Keď sa neskôr vyhodnotili životy jej absolventov, väčšina z nich vyrástla v tvorivých a úspešných ľudí - najmä umelcov, spisovateľov, hudobníkov. Aj preto sa mi nepáči, keď prístup do gymnázií chceme obmedziť priemerom známok do 2,0. Moja otázka na ministra školstva bola táto: „Na Slovensku je 13 univerzít tretieho veku (UTV), na ktorých študuje 6477 seniorov. Majú svoju Asociáciu, ktorá koordinuje ich činnosť. Týmto spôsobom sa realizuje právo starších na vzdelávanie a prispieva sa ku skvalitneniu života seniorov. Štúdium na UTV nie je podporované zo štátneho rozpočtu, ani z VŠ, na ktorých sa odohráva. Študenti - seniori si náklady štúdia platia sami, napriek nízkym dôchodkom a zväčšujúcim sa životným nákladom. Žiadam vás, vážený pán minister, o legislatívnu podporu UTV z rozpočtu vášho ministerstva, resp. z rozpočtu zúčastnených VŠ.“ (V odpovedi minister Čaplovič prisľúbil podporu UTV.)
