NKVD na základe udavačov, závistlivcov a karieristov, ale aj náhodným výberom, zavliekla nevinných ľudí do zajatia. Hanbím sa za slovenských udavačov, od vojny ich boli státisíce. Vznikajú z našej neznášanlivosti, ktorá nás kvári od nepamäti a popustí, iba keď je zle. Autor hovorí, že „sused - udavač bol hovädo, nie človek!“ Plne súhlasím, udavačstvo bolo a je na Slovensku v génoch mnohých ľudí. Ospravedlnili sa tí špicli spoluobčanom, ktorým zničili životy, požiadali o odpustenie a nahradili zapríčinené škody? Odvlečení žili v lágeroch v krajine plnej hesiel o vybudovaní beztriednej komunistickej spoločnosti, v ktorej nebude vykorisťovanie človeka človekom. Autorova uniforma bol maďarský kabát, nemecké nohavice, ruské čižmy a slovenská baretka. Keď niekto v tábore alebo v šachte zomrel, bachari povedali „čort s ním“, nikomu nechýbal, nikto ho nezháňal.Po vyše roku tvrdej práce sa autor dostal domov. Mal šťastie, mnohí tam pomreli, iní tam boli aj 9 rokov. Doma ho ďalej perzekvovali, „hocaký odkundes, havkáč, niktoš, mohol učiteľa pripraviť o miesto“ – aj ja som takých poznal v Nitre. Prišla komunistická „inteligencia“, kádrovým v školstve sa stal bývalý pomocník krajčíra bez vzdelania. Od neho závisel osud učiteľov: „Učitelia sú posratí, keď počujú moje meno.“ Autor vo väzenskej terminológii írečito opisuje prežité udalosti, napr.:- keď ho surový bachar terorizoval a ukázal mu na svoje medaile na blúzke, či vie, čo to znamená? Autor mu odpovedal: „Pre teba zlato, pre mňa hovno!“- keď pri výsluchu červenoarmejci všetko zapísali na papier a po skončení si z popísaných papierov vytočili cigarety, takže výsluch musel začať znova.- keď pri občasných stretnutiach s Rusmi, zdeptanými vojnou a NKVD, autor videl, že „ruské duše“ sa všetkého boja, nič ich nezaujíma, iba vodka.- keď po vrátení sa domov autora ďalej šikanovali. Viacerých jeho expriateľov z tábora, ktorí na vlastnej koži zažili komunizmu, autor zrazu stretol na OV KSS, na odbore školstva a v národných výboroch. Utekali pred ním, „drali sa k moci, ako sa tlačí kozľa pod cecok“. - spomienku na svojho otca, ktorí komunistický vývoj dobre predvídal. Keď komunista Karol Šmidke rečnil v Banskej Štiavnici, položil davu otázku: „Kde ste teraz, gardisti? Ukážte sa!“ Otec mu verejne zakričal: „Všetci sme v komunistickej strane!“ - tak aj bolo.- keď na pozvanie Nemcov Gustáv Husák a lekár - básnik Andrej Žarnov sa zúčastnili skúmania príčin hromadnej popravy 21.857 poľských dôstojníkov v Katynskom lese. Záver komisie bol, že zločin spáchali sovietske tajné služby, Husákovi to neprekážalo v jeho ďalšej dôvere v komunizmus a v SSSR.- keď zajatcov hnali cez Rumunsko, tamojšie chudobné ženy im nebojácne pomáhali, slovom, jedlom a cigaretami. Aj keď od vydania tejto útlej knihy uplynulo 18 rokov, treba sa za ňu autorovi poďakovať!
