V konštitúcii Lumen Gentium (Dokumenty VK, I, Sp. sv. Vojtecha, Bratislava, 1969, s.5-88) je 9 odsekov venovaných úlohám laikov v Cirkvi. 2.VK tejto téme venoval aj dekrét O laickom apoštoláte (Dokumenty VK, II, Slov. úst. sv. Cyrila a Metoda, Rím, 1970, s. 147-182) 33 odsekov, z ktorých uvediem niekoľko tvrdení, vhodných k nášmu spytovaniu svedomia:
Dekrét má slúžiť za normu pri revidovaní cirkevného práva, pokiaľ ide o laický apoštolát (ods.1, str.148).
Cirkevný snem si želá, aby sa kresťanská sociálna činnosť rozšírila na celú oblasť časného poriadku, aj na pole kultúry (7, 156).
Cirkev má v nevšednej úcte milosrdenstvo voči chudobným a chorým, ako aj charitatívne a svojpomocné diela na úľavu ľudských tiesní (8, 157).
Nech si laici vysoko vážia a podľa možnosti podporujú súkromné a verejné i medzinárodné charitatívne diela a podujatia sociálnej pomoci (8, 158).
Katolíci, skúsení v politike a náležite utvrdení vo viere a kresťanskom učení nech neodmietajú verejné funkcie (14, 165).
Pastieri Cirkvi nech prijímajú laikov v službách apoštolských organizácií s ochotným a vďačným srdcom a nech dbajú na to, aby ich životné podmienky čo najviac zodpovedali požiadavkám spravodlivosti, primeranosti a lásky, najmä čo sa týka slušného živobytia pre nich a ich rodiny (22,172).
Ako prostriedok vzájomnej spolupráce, nech jestvujú diecézne poradné zbory nápomocné apoštolskej činnosti Cirkvi..., aj vo farskom... i medzidiecéznom rámci, ako aj v národných a medzinárodných rozmeroch (26, 175).
Pred 25 rokmi (1987) sa uskutočnila Biskupská synoda „O poslaní laikov vo svete“. Po nej Ján Pavol II. vydal apoštolský list Christofideles laici (Lúč, Bratislava, 96 s., 1990). Ohlasuje v ňom nový štýl spolupráce medzi kňazmi, rehoľníkmi a laikmi. Laici majú poslanie hlásať Evanjelium, Cirkev je poslaná aj tým, čo neveria Krista. V liste sa uvádzajú napr. tieto zásady:
V najťažších situáciách dejín Cirkvi stáli na počiatku obnovy vždy svätí. Dnes nutne potrebujeme svätých, ktorých si musíme vytrvalo od Boha vyprosovať (ods.16, str.20).
Kde si to potreba Cirkvi vyžaduje, môžu aj laici spĺňať službu slova, vedenie liturgických modlitieb, udeľovanie krstu a rozdeľovanie sv. prijímania (23, 28).
Farnosť na základe živej účasti laikov je ... domom, ktorý je otvorený pre všetkých a je k službám všetkým (27, 35).
Obžaloby modloslužby moci, egoizmu a korupcie, ktoré sa neraz vznášajú proti členom vlády, poslancom parlamentu ..., ako aj rozšírená mienka, že politika je oblasťou nevyhnutného morálneho ohrozenia, žiadnym spôsobom neospravedlňujú skepticizmus, alebo odvrátenie sa kresťanov od verejných záležitostí (42, 54).
Aj v hospodársko-sociálnom živote treba mať v úcte a napomáhať dôstojnosť a celkové povolanie ľudskej osoby, ako aj dobro celej spoločnosti. Tvorcom, stredobodom a cieľom hospodársko-spoločenského života je človek (43, 57).
Starých ľudí, ktorí sú často považovaní za neužitočných, alebo dokonca za neznesiteľnú ťarchu, Cirkev prosí a očakáva, aby pokračovali vo svojom misionárskom a apoštolskom poslaní (48, 63).
V našich časoch majú ženy čím ďalej tým aktívnejší podiel na celospoločenskom živote. Je veľmi dôležité, aby mali širšiu účasť aj na rozličných poliach apoštolskej činnosti Cirkvi (49, 65).
Cirkev vo svojom živote a vo svojom poslaní musí uznať všetky dary žien a mužov a uviesť ich do praxe (49, 66).
Ženy sa majú zúčastňovať na živote Cirkvi bez akéhokoľvek diskriminovania aj na konzultáciách a pri vypracovaní rozhodnutí (51, 68).
S poslaním laikov v Cirkvi súvisí aj stály diakonát. V Lumen Gentium sa hovorí o diakonoch (29, 43-44), ktorí posilnení sviatostnou milosťou slúžia v spoločenstve s biskupom a jeho kňazstvom ľudu Božiemu pri službách Božích, kázaní slova Božieho a skutkoch lásky. Po výpočte množstva úloh diakona sa konštatuje: „Keďže sa tieto prepotrebné úlohy môžu vo viacerých krajoch iba ťažko plniť podľa súčasnej disciplíny latinskej Cirkvi, bude sa smieť obnoviť diakonát ako vlastný a trvalý stupeň hierarchie... So súhlasom rímskeho pápeža možno tento diakonát udeliť mužom zrelého veku, a to aj žijúcim v manželstve, a tak isto aj súcim mladíkom, pre ktorých však musí zostať v platnosti zákon celibátu.“ Prvý pokoncilový trvalý diakon bol vysvätený v Nemecku r. 1967, v r. 2007 bolo v Európe 10 tis. diakonov, vo svete vyše 32 tis. Na Slovensku pôsobí 18 diakonov. Máme 1482 farností, v niektorých žijú desiatky tisícou ľudí, o ktorých sa stará okolo 2800 kňazov. Vzhľadom na množstvo práce, každá farnosť by potrebovala 2-3 diakonov, t.j. spolu 3-4 tisícky. Vzhľadom na kandidátov máme výhodné podmienky: napr. v r. 2006 diaľkovo študovalo teológiu 1230 laikov, od r. 1990 absolvovalo teológiu asi 3000 laikov, medzi nimi sú aj muži.
Kandidátmi na diakonov sú aj zrelí a schopní ženatí dôchodcovia, ktorí dnes prežijú aj tretinu svojho života v penzii. Jedným z nich bol Ladislav Lencz, ktorý veľmi túžil stať sa diakonom. Ponúkal sa k tejto službe, aj keď jeho sen sa nikdy nesplnil. Vydal 52 čísiel internetového časopisu Communio, dve čísla (37 a 43) venoval tejto tematike. Sú na http://www.communio.sk/index.php?issue=37 a na http://www.communio.sk/citaj.php?id=308&issue=43.
Bol aj blogerom na http://lencz.blog.sme.sk/ Ako 83 ročný zomrel 3.10.2010, jeho rozsiahle dielo by si zaslúžilo podrobnejšiu analýzu.
