Slovenská trauma nielen z horúčav

Som presvedčený, že exarcibiskup úprimne tvrdil, že nepozná príčiny svojho odvolania. Pretože nebol odsúdený, pozerám sa na neho ako na nevinného. Od jeho blízkych priateľov, aj medzi biskupmi, by som čakal kúsok solidarity, priateľské gesto, či úsmev v prospech neho. Za päť mesiacov od onej vizitácie, keď vrabce čvirikali, že to takto skončí, niekto podcenil úroveň našich veriacich. Z úst hovorcu KBS odznelo iba podozrenie, že hlasy, ktoré predvídali tento postup sú Dan Brownove fikcie. Mlčanie hierarchie vyvoláva neinformované domnienky a neprajné názory. Nepripravené Katolícke noviny z nedele 8.7.2012 nepriniesli o odvolaní ani slovo, nuncius tiež neodhadol svoju diplomatickú misiu. Cirkev je mystické telo Kristovo, keď trpí jeden jeho úd, trpia všetky. Cirkev často obhajuje ľudské práva, k základnému však patrí právo na spravodlivý súd a obhajobu. Počas 20 rokov práce bývalého arcibiskupa kontrola neprišla. Počas necelých troch rokov nového sa nečakané zjavila, aj keď to nebola tá, ktorú sám požadoval. Pri jeho otvorenosti, transparentnosti a zodpovednosti, čo kontrolovali? Kto kontrolu podnietil, nie je známe, určite sa takéto návštevy nerobia na základe listu občana, kňaza alebo organizácie. Rýchlosť riešenia svedčí o tom, že Slovensko má vo Vatikáne slabé zastúpenie, ktoré by tam naše záležitosti vysvetľovalo a obhajovalo. Éra slovenských hviezd – kardinála Tomku, biskupov Hrušovského, Zlatňanského, Hnilicu, Bukovského, atď. dávno skončila, ich nasledovníci nejestvujú, vo vysokej funkcii je iba gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ. Podobne je tomu aj v pápežských komisiách, radách, či kongregáciách. Budú sa slovenské záležitosti vybavovať prostredníkov Čechov, Poliakov alebo Maďarov?Razancia postupu v tomto prípade nie je štýlom Benedikta XVI. Päť rokov som ho s veľkými sympatiami zblízka obdivoval, vo svojich prejavoch, knihách a rozhovoroch často zdôrazňoval, že jeho metódou, aj ako prefekta Kongregácie pre náuku viery, bol dialóg, vypočutie druhej strany, korešpondencia, napomenutie a až potom rozhodnutie, vo vieroučných otázkach vždy po konsense odborníkov. Okrem Poľska a Talianska, v Európe asi nie je národ, ktorý by bol a je tak verný a poslušný pápežovi, ako Slováci. Ak táto nečakaná situácia nastala, zapríčinil ju asi vážny dôvod, o ktorom sa možno nikdy nedozvieme, aj keď včerajšie tajnosti bývajú dnes v titulkoch novín. S exarcibiskupom Robertom Bezákom sa teda lúčime ako v Trnave, s potleskom, s vďakou, dôverou v neho a nádejou, že slovenská spoločnosť a cirkev ho naďalej potrebuje. Dostáva študijné voľno k práci, na ktorú nateraz nemal čas. Budem sa za pápeža, cirkev a za neho viac modliť, aby sa všetko čo najskôr dobre skončilo.P.S.: Dnes sme žili slávnosťami sv. Cyrila a Metoda, ktorým vďačíme za enormnú prácu na poli viery, kultúry a písma. Napriek ich obrovskému úsiliu a veľkým úspechom ich vtedy aj spolubratia prenasledovali, ohovárali, zakázali slovanskú liturgiu a vyhnali ich misiu. Stali sa mučeníkmi viery, z dedičstva ktorých žije aj dnešné Slovensko.