Bol Bavorák, uzavretej povahy. Nikdy nemal čas, ale vždy chápal situáciu. Bez neho by sa moje pobyty na jeho katedre neuskutočnili. Vždy, keď som k nemu na začiatku prišiel, dal mi univerzálny kľúč od všetkým miestností univerzity. Aj v noci som mohol byť vo veľkej knižnici a študovať originály Gaussa, Newtona a Langrangea. Bola to super dôvera „červenému špiónovi“ z Ostbloku, ktorú som nezneužil.
Oženil sa v r. 1949. Jeho mladá manželka spadla z koňa, ochrnula a zomrela v r. 1973. Druhýkrát sa oženil v r. 1974 so svojou študentkou, mladou matematičkou M.H. Vogg. Mali päť detí, občas som ich videl na seminároch a výletoch.
Bol známym numerickým matematikom a informatikom, spoluautor jazyka Algol 60, v ktorom všetci programovali, aj ja. Napísal veľa vedeckých článkov a kníh. Knihu o kryptografii – Decrypted secrets, stále vydávajú. Bol v redakčnej rade špičkového časopisu Numerische Mathematik. Známa je jeho teoréma – Bauer-Fikeova o ohraničení vlastných hodnôt špeciálnych matíc. Ako emeritus bol zodpovedný za prípravu sekcie výpočtovej techniky v Deutsches Museum v Mníchove.
Po nástupe na ÚTK SAV v r. 1963 mi vedúci oddelenia Ivan Plander dal za úlohu naštudovať novú Rombergovu metódu numerickej integrácie a vyskúšať ju na počítači. Originálna práca bola v švedštine, článok FLB bol vo francúzštine, mama mi ho preložila. Jednalo sa o metódu, v ktorej sa integrácia počítala lichobežníkovom metódou postupne s polovičným krokom, pričom sa Langrangeovou extrapoláciou pre nulový krok Aitkenovou rekurziou vždy presnejšie počítal daný integrál. Túto myšlienku neskôr zovšeobecnili žiaci FLB - R. Bulirsch a J. Stoer.
Prvýkrát som stretol FLB na konferencii v Liblickom zámku ČSAV v r. 1964. Bol som mladý zajac, rok som pracoval na ÚTK SAV. Vystúpil som s príspevkom porovnávania numerických kvadratúr, aj Rombergovej metódy, na počítači ZRA-1. „Romberg“ býval najpresnejší, iba pre niektoré špeciálne typy integrálov, napr. s rýchlooscilujúcou funkciou alebo funkciou so singulárnymi bodmi, nefungoval. To ma nadlho doviedlo k téme rychlooscilujúcich funkcií. FLB ma v Libliciach počúval, rovnako aj numerické hviezdy - I. Babuška, A.N. Tichonov, A.A. Samarskij, V.I. Sobolev a M. Práger.
V nádhernom odmäku r. 1968 som požiadal o najlepšie vedecké štipendium v Európe - Alexandra von Humboldta (AvH). Okrem mnohých dokladov som musel priložiť aj odporúčania matematických korifejov, mne ich dal prof. M. Fiedler z Prahy, W. Gautschi z Laffayette v USA a FLB mi vo vinárni kráľovnej Elišky v Brne na konferencii Equadiff 1968 podpísal, že ak štipendium dostanem, príjme ma na TUM. Dostal som ho v r. 1969, ale pre čakanie druhého dieťaťa som požiadal o preloženie na r. 1970. Nemci to akceptovali, doma sa normalizovalo, iba ťažko sa dalo vycestovať. Problémy tej doby som opísal v mojej knihe Ľudia a doba – z môjho života (MarenčinPT, 2017).
Nemci mi 10 mesačné štipendium v r. 1970 predĺžili na dva roky, doma to neodsúhlasili. S manželkou a dvoma deťmi som sa v januári 1971 vrátil domov. Na hraniciach mi zhabali kufor náboženských kníh a veľa listov. Do NSR som sa dostal až po 11 rokoch - v r. 1981, 1984 a 1987, vždy na 3 mesiace.
Som vďačný vedeniu AvH – H. Pfeiferovi, T. Berberichovi a D. Papenfussovi, za veľkorysú akceptáciu mojich vedeckých plánov, vedeniu ÚTK SAV - Štefanovi Petrášovi a Ivanovi Planderovi za podporu a porozumenie. Keď sa FLB stal v r. 1989 emeritným profesorom, v posledných dvoch pobytoch v r. 1995 a 1998 ma prijal jeho žiak Ch. Zenger. Rád konštatujem, že moje najlepšie matematické a aj literárne myšlienky, vznikli v Mníchove - Nemcom to nikdy nezabudnem.
FLB mi dôveroval, vždy mi umožnil plnú vedeckú slobodu na vlastnom výskume. Ticho knižníc a študovní mi dalo veľa do budúcnosti. Výsledky som publikoval najmä v zahraničí, prácu o systolických poliach na TUM, v Numeriche Mathematik vyšlo o asymptotických vlastnostiach kvadratúr. Doteraz sa teším, že moje cesty do Mníchova sa uskutočnili napriek tlaku totalitného režimu, atmosfére strachu z iných názorov. Našťastie, ani v socializme matematika neakceptovala iné názory. Som poctený, že do smrti budem patriť do rodiny 28.553 Humboldtistov z celého sveta, ktorí prežili to, čo ja a majú rovnakú kravatu, kalendár, aj spomienky.
