Deti v parlamente
Stohy taštičiek s desiatami idú pod roentgen, detí sa tlačia do rámu. Sestru Sabínku trikrát vracajú, až moja rada „ruženec a pištol odložiť“, zabrala. Lastovičky sa usádzajú okolo J.M. Hurbana, niektorí si zabudli proviant v prístroji. Fotografujeme sa, milá pani sprievodkyňa Lujza Kittlerová rozpráva o parlamente, ja dodám niečo veselé. Pred prehliadkou sa ide masovo na záchod. Sestry strážia východy, ja centrálny priestor. Obdivujeme panorámu Dunaja, v Rakúsku už mnohí boli.
Pred rokovacou sálou deti upúta Brunovského maľba O dvanástich mesiačikoch. Rozprávku poznajú, vykrikujú jej pokračovanie. V sále sa všetci hrnú do prvého radu a k rečníckemu pultu. Ukážem im, kde sedím, sestry navrhnú, že si zaspievame. Prvýkrát v histórii to bolo pekné, je to na https://www.facebook.com/mikloskojozef . Aparáty cvakajú, ideme do kinosály. Mám tam pripravený tajomný čierny kufrík. Deti čakajú kúzelníka, ale zajačik mi ušiel, takže vykúzlim iba čokoládky a darčeky, ktoré sa rozdajú v autobuse. Kvíz sa veľmi neujal, 1+2+3 uhádnu, ale Bratislava nie je hlavným mestom Česka. Rozprávku o Červenej Karkulke ticho počúvajú, moju verziu nepoznajú. Je aj na http://jozefmiklosko.blog.sme.sk/c/179846/Tri-Cervene-Ciapocky-a-dve-stare-mamy.html , voľakedy sme to hrali ako divadlo. Pretože bolo veľa herečiek, museli byť tri Karkulky a dve staré mamy. Chvíľu som váhal, či vlk nezožral Karkulky už v lese, ale deti mi poradili. Premiéra neskončila dobre, vlk sa pobil so starými mamami, ale to sem nepatrí.
Poldruha hodiny rýchlo ubehlo a už sme išli držiac sa za ruky v dvojstupe na Hrad. Pod Svätoplukom si všetci posadali, vytiahli merendy a čajíčky a spokojne si chrumkali. Aj mňa ponúkli, z toho, čo mamičky pripravili. Anka Ličáková sedela so štyrmi chalanmi, traja z nich s tatom v nedeľu miništrujú, piate bábo sa niekde skrylo? Doma chovajú sliepky, aj vnuci im to závidia.
Zaujímavé - deti nebolo treba hrešiť, ani trestať. Neviem, z akých rodín pochádzajú, boli slušné a milé. Nikto sa nezranil, nestratil, nepobil, nikde nič nerozbili. Detičky – rybičky, vtáčatká, kuriatka malé, dôverčivé, zvedavé a veselé. Bezbranné, zraniteľné, nevieme, čo ich v živote čaká? Nebudú to mať ľahké, ale teraz sa smejú a chodia do škôlky, kde ich učia dobrote a láske, ktorá dáva nádej.
PS: V delegácii boli aj rehoľné sestry - dominikánka Sabínka, speváčka a výtvarníčka, triedna včielok a františkánka Anežka, gitaristka, ktorá zložila hymnu školy, triedna ovečiek. Riaditeľka Janka Gyarmatiová, učiteľka Magdaléna Konrádová a niekoľko mám robilo ochranku.
Ospravedlňujem sa, že fotografie sú v opačnom poradí.
